BRATISLAVA. Päť zápasov, desať strelených gólov a konečná vo štvrťfinále.

Ale aj ponovembrová eufória, Šípov a Uhlířov song Víno, pizza, makaróny, Bomberova kanonáda, otvorené dvere do „západných“ klubov, vykopnutá Moravčíkova kopačka a pocit krivdy od rozhodcu.

Také boli majstrovstvá sveta 1990 v Taliansku pre družinu Jozefa Vengloša a Václava Ježka a tiež pre obyvateľov krajiny, ktorá sa práve zbavila komunistického chomúta.

Posledné, na ktorých zanechala stopu slávna značka „Czechoslovakia“.

Uplynulo 32 rokov a český denník Sport zmapoval, kam nielen futbalový osud zavial vtedajších hrdinov.

Jan Stejskal

brankár (v čase šampionátu hráč Sparty Praha, mal 28 rokov, nastúpil na 5 zápasov)

Zo Sparty odišiel do Queens Park Rangers, po návrate si obliekol dres Slavie. Trénoval brankárov v Sparte, Jablonci, Slavii, 17 rokov v českej reprezentácii, do leta 2022 vo výbere do 17 rokov.

Je členom rozhodcovskej komisie FAČR, kde zastupuje Ligovú futbalovú asociáciu. Osem rokov (do septembra 2022) starostoval obci Jevany.

Luděk Mikloško

brankár (West Ham United, 28, 0)

Do WHU prestúpil štyri mesiace pred šampionátom, v klube strávil osem rokov a navždy si získal srdcia fanúšikov „kladivárov“, ktorí mu zložili aj populárny chorál „My name is Ludo Miklosko“.

Ďalšie tri roky chytal v Queens Park Rangers. Po kariére pracoval ako manažér rozvoja hráčov v spoločnosti Sport Invest. V súčasnosti sa pokúša postaviť na nohy ostravský Baník, kde je športovým riaditeľom a členom predstavenstva.

Peter Palúch

brankár (Nitra, 32, 0)

V reprezentácii napokon nikdy neodohral ani minútu. Na klubovej úrovni sa vydal rakúskou cestou, pôsobil v kluboch Wiener SC či First Vienna.

Ešte ako 52-ročný odchytal dva pohárové zápasy za rakúsky ESV Parndorf. Viedol slovenské zastúpenie značky brankárskeho vybavenia Keepersport.

VIDEO: Uhlíř a Šíp zložili skladbu, ktorá sprevádzala hráčov na MS 1990

Július Bielik

obranca (Sparta Praha, 28, 2, 0 gólov)

Zranil sa v zápase základnej skupiny s Talianskom, viac na turnaji nenastúpil. Po skončení aktívnej kariéry to bez väčšieho úspechu skúšal na trénerskom poli.

Uplatnenie však našiel ako hráčsky agent so špecializáciou na Južnú Ameriku, najmä Brazíliu. Mapuje futbalistov pre firmu Etminan Brazil. Organizuje golfové derby medzi bývalými hráčmi pražských „S“.

Peter Fieber

obranca (DAC Dunajská Streda, 26, 0, 0)

Po šampionáte zamieril do Belgicka, pôsobil v Racingu Gent. Hráčsku kariéru ukončil v rakúskom Donnerskirchene.

Ako hlavný tréner vystriedal lavičky DAC, Interu Bratislava a naposledy MFK Petržalka. Podniká v nefutbalovej sfére.

Miroslav Kadlec

obranca (Vítkovice, 25, 5, 0)

V Taliansku spoľahlivo operoval na vývojom prekonanej pozícii libera. Po turnaji dostal neodmietnuteľnú ponuku z Kaiserslauternu, kde strávil celú svoju legionársku kariéru, získal dva bundesligové tituly a stal sa klubovou legendou.

S trávnikmi sa rozlúčil ako hráč Zbrojovky Brno. Pätnásť rokov „skautoval“ nemecké súťaže pre agentúru Sport Invest. V súčasnosti sa už futbalu nijako nevenuje, podľa vlastných slov sa stará o nadobudnuté nehnuteľnosti.

Vladimír Kinier

obranca (Slovan Bratislava, 32, 1, 0)

Na turnaji zažil svoju reprezentačnú derniéru, nastúpil na zápas proti domácemu tímu. Do roku 1994 pôsobil vo francúzskom Bourges, potom sa z futbalového radaru vytratil.

Trénoval v kluboch z nižších slovenských súťaží, občas si ešte zahrá za starú gardu belasých. Vyštudoval Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline s titulom inžiniera a pracuje v odbore.

Ján Kocian

obranca (FC St. Pauli, 32, 4, 0)

Aj vďaka výkonom na MS sa stal Futbalistom roku 1990. Až do konca aktívnej kariéry v roku 1993 si obliekal reprezentačný dres, rovno z neho sa navliekol do trénerskej súpravy.

Asistoval Jozefovi Venglošovi pri slovenskom národnom tíme, ktorý neskôr aj sám viedol, okrem neho tiež Drnovice, čínske a poľské kluby, Jemen a naposledy Zlaté Moravce, odkiaľ v októbri odišiel na vlastnú žiadosť.

František Straka

obranca (Borussia Mönchengladbach, 32, 3, 0)

Reprezentačnej kariére dal zbohom štvrťfinálovým zápasom s Nemeckom, v ktorom zapríčinil penaltu. Vystriedal ešte niekoľko nemeckých klubov s poslednou zastávkou v SCB Viktoria Kolín.

Následne sa vydal na bohatú trénerskú cestu s viacerými vrcholmi aj pádmi, počas ktorej krátko viedol aj českú reprezentáciu, Ružomberok či Slovan Bratislava. Naposledy to skúšal v druholigovom Třinci. Nakrútil niekoľko epizód reality šou Ano, trenére!

Michal Bílek

stredopoliar (Sparta Praha, 25, 5, 2)

Spoľahlivý exekútor štandardných situácií strelil na šampionáte dva góly z penált a po ňom sa dočkal angažmánu v Betise Sevilla, v Španielsku si odkrútil dva roky. Vrátil sa na Letnú, záver kariéry spojil so Žižkovom a Teplicami, kde dostal šancu aj ako tréner.

Po kostarickej anabáze doviedol českú reprezentáciu do 19 rokov k bronzu na ME 2003, čo mu otvorilo cestu k angažmánom v Plzni, Sparte, Ružomberku a najmä v národnom tíme ČR, ktorý doviedol do štvrťfinále ME 2012.

V súčasnosti prežíva ďalšie úspešné obdobie vo Viktorii Plzeň.

Ivan Hašek

stredopoliar (Sparta Praha, 28, 5, 1)

Vyštudovaný právnik a uznávaný „kápo“ tímu. Pred prvým zápasom s USA podpísal zmluvu so Štrasburgom, cez Japonsko sa vrátil do Sparty, s ktorou získal celkovo 8 titulov, 2 v pozícii trénera.

V roku 2009 uspel vo voľbách predsedu vtedajšieho ČMFS a krátko z núdze viedol aj reprezentáciu, po dvoch rokoch odstúpil. Zameral sa na arabský svet, naposledy koučoval národný tím Libanonu.

Vlastní 10-percentný podiel v RC Štrasburg, miluje golf a udržuje priateľské väzby s Ladislavom Vízkom a Vladimírom Šmicerom.

Viliam Hyravý

stredopoliar (Baník Ostrava, 26, 0, 0)

Krátko po šampionáte ukončil reprezentačnú kariéru, v klubovej pokračoval jednu sezónu v Toulouse ale o štyri roky opäť ako hráč Baníka a potom Banskej Bystrice nastúpil na 5 zápasov slovenského národného tímu.

Vo veku 38 rokov a 9 mesiacov sa stal najstarším strelcom najvyššej slovenskej súťaže – v drese Ružomberka, posledný zápas odohral ako 39-ročný. Práca trénera A-mužstva mu nesadla, venuje sa mládeži.

Jozef Chovanec

stredopoliar (PSV Eindhoven, 30, 5, 0)

Rodák z Dolných Kočkoviec ešte nejaký čas pendloval na linke Eindhoven – Praha, aktívnu kariéru uzavrel v roku 1995 v sparťanskom drese.

Aj on sa vrhol na trénerstvo a dotiahol to do českého národného tímu. Mimoriadne sa mu s ním vydarila kvalifikácia Eura 2000 – jeho zverenci nestratili ani bod, ale na samotnom turnaji nepostúpili zo skupiny a Chovanca nahradil Karel Brückner.

Vrátil sa na Letnú ako prezident aj tréner, krátko a bez väčšieho úspechu sa mihol tiež na Slovensku v Ružomberku a v bratislavskom Slovane.

Z futbalového diania sa stiahol do ústrania v roku 2020 po prevalení korupčnej aféry okolo podpredsedu FAČR Romana Berbra, v tom čase mal maslo na hlave ako šéf komisie rozhodcov.

Luboš Kubík

stredopoliar (Fiorentina, 26, 4, 1)

Jeden z dvoch omilostených emigrantov v tíme sa zavďačil parádnym gólom v osemfinále proti Kostarike. Okrem Talianska legionárčil aj vo Francúzsku či Nemecku, po troch rokoch v českých kluboch spojil záver hráčskej kariéry s USA.

Nechýbal pri najväčšom úspechu českej reprezentácie, ako hráč Drnovíc bol v Uhrinovom striebornom kádri na ME 1996. S trénerstvom to najďalej dotiahol na post asistenta americkej reprezentácie. V súčasnosti ho s futbalom nič nespája, prepadol golfu.

Ľubomír Moravčík

stredopoliar (Nitra, 25, 5, 0)

Šampionát, na ktorom ukázal svoje majstrovstvo i emócie, mu otvoril dvere do sveta: St. Étienne, Bastia, Duisburg, najmä však Venglošov Celtic, kde zafungovala spolupráca s Henrikom Larssonom a kde ho v roku 2001 uviedli do Siene slávy.

Posledným jeho pôsobiskom bola japonská Ičihara. Patril k pilierom slovenskej reprezentácie. Na trénerskej lavičke sa mu darilo menej, viedol Ružomberok, reprezentáciu do 16 rokov, Zlaté Moravce a naposledy asistoval vo Zvolene.

V rodnej Nitre sa zapojil do komunálnej politiky, v novembri neúspešne kandidoval na župného poslanca ako nezávislý kandidát.

Jiří Němec

stredopoliar (Dukla Praha, 24, 0, 0)

„Nemý“ v Taliansku neodohral ani minútu, jeho čas v reprezentácii, ale už českej, mal ešte len prísť. Vrchol kariéry – Euro 1996 – zastihol tohto futbalového pracanta v Schalke 04, kde zdvihol nad hlavu Pohár UEFA.

Aj jeho zlákala trénerská kariéra, ale v nej sa na profesionálnu úroveň nedostal. V súčasnosti pôsobí v SK Sokol Brozany v tretej najvyššej súťaži a s jeho prácou panuje spokojnosť.

Václav Němeček

stredopoliar (Sparta Praha, 23, 3, 0)

Dva roky po šampionáte sa vydal za šťastím do cudziny, hral za Toulouse, Servettte Ženeva a na konci kariéry získal dokonca čínsky titul s DL Wanda.

Nedokončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej a na rozdiel od väčšiny generačných druhov si zvolil cestu hráčskeho agenta FIFA. Licencie sa nevzdal, hoci sa tejto práci venuje už iba príležitostne, napríklad pre Němcove Brozany.

Dováža francúzske vína, vlastnil podiel v lyžiarskom stredisku Obří sud v Javorníku pri Liberci. Dáva o sebe vedieť nekonvenčnými postrehmi experta televíznych futbalových prenosov.

Vladimír Weiss

stredopoliar (Inter Bratislava, 25, 3, 0)

Jeho trénerské anabázy sú všetkým dobre známe, ale spomenie si ešte niekto, že v roku 1993 odohral štyri zápasy za Spartu? Odtiaľ odišiel do Drnovíc a cez Dunajskú Stredu a Košice sa dostal na pravý breh Dunaja, kde sa všetko začalo...

O doterajšom vrchole niet pochýb: postup s reprezentáciou na MS 2010, vyradenie úradujúcich majstrov sveta Talianov a osemfinále proti Holandsku. Zo slovenských členov kádra je jednoznačne najsilnejšie spätý s futbalom.

Stanislav Griga

útočník (Sparta Praha, 28, 2, 0)

Do turnaja zasiahol iba dvakrát ako striedajúci hráč, Tomáš Skuhravý a Ivo Knoflíček mu viac priestoru nedopriali.

Futbalový osud ho zavial do Feyenoordu či Rapidu Viedeň, trénerský potom cez Žilinu, Trenčín, Slovan, Spartu až do národného tímu. V súčasnosti raz týždenne doučuje zakončovateľské remeslo útočníkov Žiliny.

VIDEO: Dokument Ciao Italia o účinkovaní Československa na MS 1990

Ivo Knoflíček

útočník (St. Pauli, 28, 5, 0)

Dlhovlasý rýchlik si cestu na mundial skomplikoval útekom z ešte komunistického Československa – rovnako ako Luboš Kubík. Napriek tomu ani raz nechýbal v základnej zostave.

S aktívnym futbalom preskákal pár nemeckých a rakúskych angažmánov, po kariére si rodák z moravského Kyjova našiel miesto v štruktúrach Slavie Praha, kde táto klubová legenda pôsobí ako asistent béčka.

Milan Luhový

útočník (Gijón, 27, 1, 1)

Prvý hráč z východného bloku so zmluvou v španielskej lige si v Taliansku zahral iba 13 minút, využil ich na gól do siete USA. Kariéru ukončil v roku 1996 Belgicku, dovtedy si stihol vyskúšať francúzsku aj grécku súťaž.

Namiesto trénerstva torpédoval dianie v českom futbale kritickými postrehmi, na čo mu slúžila dnes už zrušená platforma mluhovy.com. Občas sa o svoje kontroverzné názory podelí ako hosť Českej televízie.

Tomáš Skuhravý

útočník (Sparta Praha, 24, 5, 5)

Päťgólový objav a druhý najlepší strelec šampionátu sa bezprostredne po hetriku do siete Kostariky v hoteli v Bari upísal FC Janov a spravil dobre. V klube sa počas päťročného pôsobenia stal legendou a nejaký čas sa tam venoval aj mládeži.

Skúšal to ešte v Sportingu, kariéru ukončil v Žižkove. Preslávil sa ako futbalový bonviván, miloval luxusné a rýchle autá, krásne ženy, whisky a cigarety.

V rodnom Přerove nad Labem vybudoval penzión Bomber. Dostal sa do finančných problémov, ktoré ho údajne ešte stále dobiehajú. Z reprezentačnej partie nezostal s nikým v kontakte.