Čas u nich zaradil spiatočku

K tradičnému medailistovi Jaroslavovi Holému sa pridala i najstaršia z nich Magdaléna Kapcárová. Vyhrala prsiarsku päťdesiatku a na stovke doplávala druhá. V göteborskom bazéne sa nestratili ani jej dcéry Erika Mrázová a Judit Hrnjak či Gabriela Andrášová, a už teraz sa všetky tešia na budúcoročné majstrovstvá Európy na Jalte.

KOŠICE. U nich vraj čas zaradil spiatočku. "Predstavte si, ja sa stále zlepšujem, plávam dokonca oveľa lepšie časy ako zamlada," usmieva sa Erika Mrázová. "Tohto roku sme so sestrou Juditou, ktorá je o tri roky mladšia, plávali v jednej vekovej kategórii, ba dokonca v jednej rozplavbe hneď vedľa seba, a bola som rýchlejšia. Jednoducho, čím sme staršie, tým sme lepšie."

Ženy a muži oddelene

"Babky", ako si v pohode nechajú hovoriť, neznechutili ani patálie s ubytovaním, ktoré ich čakali po prílete. "V hosteli, kde sme si objednali ubytovanie už vo februári, o nás vôbec nevedeli. Keď sme im ukázali potvrdenú rezerváciu, veľmi sa ospravedlňovali, ale ponúkli nám iba izbu so spoločným sociálnym zariadením pre mužov aj ženy. Navyše, počas prvej noci nás rušili hlučné príchody hostí. Predstava, že takto sa vôbec nevyspíme sedem nocí, nás prinútila hľadať si ubytovanie inde. Keď sme hneď v prvom, štvorhviezdičkovom hoteli povedali, čo sa stalo, ponúkli nám izbu - na 22. poschodí. Perfektný výhľad, super raňajky, švédske stoly, a cenovo to ani nebol veľký rozdiel," vraví Gabriela Andrášová. "Povedali sme si, odteraz už musí byť len dobre." Aj bolo.

Organizátori sa museli postarať o 6 000 športovcov z celého sveta, vo vekovom rozpätí od 25 do 93 rokov. Vypísané boli súťaže plavcov, pólistov, skokanov, ba aj akvabel. "Veľký počet pretekárov dokonca spôsobil, že ženy a muži súťažili oddelene, v dvoch bazénoch vzdialených od seba dvadsať minút cesty električkou. Mužom sa to nie veľmi páčilo, veď okrem plaveckých výkonov svojich kolegýň aj iné sa dalo na nich obdivovať," smeje sa G. Andrášová. "Stretli sa iba raz, keď boli na programe štafety. Plávalo sa v otvorenom bazéne, čo bolo celkom príjemné, pretože takmer po celý čas bolo okolo 25 stupňov. Ale posledný deň lialo už od polnoci. A to nás čakala päťdesiatka znak v otvorenom bazéne. Organizátori mali pršiplášte, ale my sme sa na štarte ešte aj osprchovali. Voda bola zospodu aj zvrchu, v tom lejaku sme nič nevideli, ale aj to k športu patrí."

Čo tí Švédi jedia?

Popri lámaní plaveckých rekordov si našli čas aj na obhliadku Göteborgu. "Bolo čo obdivovať. Dopravu sme mali zadarmo, aj plavbu vyhliadkovou loďou. Niektoré mosty cez rieku boli také nízke, že sme si museli ľahnúť na dno lode, keď sme sa popod ne plavili." Veľkou atrakciou pre nich bol aj zábavný park Liserberg. "Nie som až taká stará, povedala som si, a už som sa viezla na najväčšej dráhe, aká tam bola. Aj 'ruské kolo' s priemerom stodvadsať metrov sme vyskúšali," vraví Erika Mrázová.

"Všetko bolo super, len s tou stravou bol problém," ťažká si G. Andrášová. "Neviem, čo tí Švédi jedia, ale ja určite minimálne rok nechcem hamburger ani vidieť. Lebo len to sa tam dá jesť. Ale vo Švédsku sa nám veľmi páčilo. Priniesli sme si domov celú kopu zážitkov, a zásluhou pani Kapcárovej aj dve medaily. A čo bude ďalej? No predsa majstrovstvá Európy na budúci rok na Jalte," neplánujú ešte košické "dievčatá" plavecký dôchodok. "Ktovie, či si nevyskúšame ešte aj diaľkové plávanie. Boli sme sa naň pozrieť, a zapáčilo sa nám."