Brankár Talian zabránil v závere istému gólu

Strata dvoch bodov v domácom prostredí hráčov Tatrana Prešov bolela. Hoci väčšinou sa hralo na polovici hostí, predsa táto prevaha bola planá, málo úrodná. Šarišania umreli na krásu, keď sa snažili o kombinácie, narážačky, no predsa do šancí sa až tak často nedostali a keď už aj našli recept na prehustenú defenzívu Dolnej Ždane, tak s výnimkou perfektného zakončenia Papaja stroskotali v rozhodujúcom momente.

PREŠOV. Najmenej vyťaženým mužom stretnutia bol určite brankár zeleno–bielych Jozef Talian.

Po dlhom čase okúsil nepríjemný pocit, keď sa lopta ocitla za jeho chrbtom. Predtým naposledy ho v majstráku prekonali hráči Šamorína ešte v 17. kole 9. novembra. Odvtedy však v ďalších štyroch meraniach síl si ochranca prešovskej svätyne udržal čisté konto.

„Nemrzí ma ani tak gól, ktorý som dostal ako skôr to, že sme nevyhrali. Herne sme to zvládli, ale výsledkovo nie. Mali sme možnosti, dokonca sa domnievam sa, že v niektorých situáciách mohol rozhodca odpískať aj penaltu,“ poznamenal J. Talian.

Hráči Prešova sa zhodli v tom, že sa stačilo ujať vedenia a hostia by odpadli, vyfasovali by nakladačku. Pozoruhodné bolo, že odvtedy, ako prešovského gólmana hostia prekonali, až do poslednej fázy duelu už nemal takmer žiadnu prácu.

Bol to preňho takzvaný čitateľský zápas, keď si mohol zobrať do brány časopisy, knihu, aby sa nenudil. Lenže tesne pred finišom musel vytiahnuť excelentný zákrok, keď zabránil istému gólu pri kontre hostí.

„Po lopte som išiel reflexívne, v páde som ju zasiahol nohou.“ Ak by nezachoval pokoj a prehľad, mohla sa zrodiť menšia senzácia.

Postavili sa a odkopávali loptu

Prešovčania sa musia ešte dôkladnejšie pripraviť na to, že hlavne doma budú čeliť jednoduchému, ale účelnému spôsobu hry súperov.

„Stačilo iba trochu šťastia a bolo by všetko inak. Škoda najmä hlavičky Peťa Katonu.“ J. Talian ale nelámal palicu nad remízou, naznačil, že nič sa nedeje a treba ísť ďalej. Z potknutia sa treba poučiť a rozmýšľať nad tým, čo nabudúce urobiť oveľa lepšie. Nemožno sa vyhovárať ani na nepríjemný vietor ani na miestami hustý dážď či taktiku hostí, ktorá bola založená na rozbíjaní snahy Tatrana a deštrukcii.

„Nepomôžme si tým, že budeme šomrať na pasívny spôsob hry súpera.“

Lenže na druhej strane načim sa tiež vystríhať menších zaváhaní pri brejkoch. Darmo bude Prešov tvoriť hru, udávať tón, pokiaľ nepridá čerešničky na tortu, tak bude stále čosi dlžný divákom i očakávaniam.

„Domnievam sa, že naša hra má dobré parametre, k tomu smerovala aj zimná príprava a tréner to skvele takticky zvládol, len ešte si musíme nakloniť povestné šťastíčko na svoju stranu.“

Nemožno očakávať, že to v ďalšom priebehu rivali Tatranu uľahčia. Budú takí, ktorí sa len zamurujú, stiahnu dozadu a vpredu nechajú maximálne jedného-dvoch číhajúcich hráčov.

„Ideme stále do plných, tak to bolo dnes i v Liptovskom Mikuláši. To je najhoršie, s čím sa tvorivý tím musí popasovať,“ dodal J. Talian, ktorý po zmene strán neraz pôsobil ako jeden zo stopérov, lebo vybiehal za odkopávanými loptami a zbieral ich.

Na margo toho, či domáca jarná premiéra bola vhodná pozvánka pre divákov na ďalšie vystúpenia na štadióne v Šariši, dodal: „Verím, že príde ešte viac ľudí, nám to iba pomôže. Každý fanúšik je vítaný a pre nás z hľadiska podpory cenný.“