Bežec Jakub Haviarik: Sezóna bola pre mňa naozaj dlhá

Jakub Haviarik má takmer za sebou náročnú sezónu. V rámci nej sa na prelome septembra a októbra zúčastnil v USA majstrovstiev svetav Spartan Race.

Aj keď sa mu medzi jednotlivcami nedarilo podľa predstáv, v súťaži tímov to bolo oveľa lepšie.

Slovenské družstvo v zložení Esztek Hortobágyiová, Jakub Haviarik a Roman Bak skončilo na vynikajúcom siedmom mieste.

Aké boli pre vás MS v USA? Ako by ste hodnotili svoje účinkovanie v súťaže jednotlivcov?

– Žiaľ, ani – majstrovstvá sveta v Spartan Race nedopadli podľa mojich predstáv, no taký je už šport. Samotné preteky, organizáciu, trať a prostredie by som ohodnotil na výbornú. Preteky to boli naozaj náročné, ale zároveň aj krásne. Trať mala 27 kilometrov, nastúpali sme 1600 výškových metrov, dostali sme sa do nadmorskej výšky aj cez 2 600 m n. m. a zdolali sme viac ako 38 prekážok. Moje samotné účinkovanie by som už však na výbornú nehodnotil. Zo začiatku som sa nejako ťažšie rozbiehal, no bolo to celkom v pohode, nepanikáril som, pretože som vedel, že to nejako rozbehnem. Niekde v polovici pretekov som sa naozaj aj rozbehol, využil som dlhý a technický zbeh, kde som sa posunul o veľa pozícií dopredu. Bežalo sa mi dobre, aj som sa začal veľmi dobre cítiť. Do záverečných kilometrov som sa tešil, že sa ešte dopredu o niekoľko miest posuniem. V týchto fázach som si preteky naozaj užíval. Na 22. kilometri mi však došla úplne energia, povypínalo ma a mal som čo robiť, aby som posledné kilometre vôbec zvládol a nejako sa dostal do cieľa. Tento výpadok bol najskôr z toho, že som bol celkom unavený a zničený z časového posunu, keďže sme prileteli len dva dni pred pretekmi. Zrejme na mňa aj doľahla dlhá sezóna, keďže len Spartan Race pretekov som absolvoval 25 a k tomu niekoľko ďalších iných. Spokojný s výsledkom určite nie som, avšak nehodnotím to úplne negatívne. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Viem, že konkurencia bola naozaj veľmi veľká a bola to pre mňa nová skúsenosť. Môžem sa poučiť do budúcna a viem aj, na čom mám do budúcej sezóny zapracovať a v čom sa mám zlepšovať.

Objavili ste sa aj v súťaži tímov. Aká bola vaša cesta do tímu Slovenska? Ako bolo na trati? Ako vnímate siedme miesto?

– Do tímu Slovenska som sa dostal na základe mojich dobrých výsledkov počas celej uplynulej sezóny, ale zase veľa Slovákov do USA ani necestovalo. Takže moja účasť bola jasná voľba. Tímová súťaž bola pre mňa nová skúsenosť, avšak boli to jedny z najlepších pretekov, ktoré som kedy bežal. Vedel som, že zrejme na „bedňu“ nemáme šancu pomýšľať, avšak tajne sme dúfali, že o to 4. alebo 5. miesto by sme mohli bojovať. Prekvapili nás však hlavne tím Mexika, ale mňa osobne najviac tím Nemecka, pretože ich ženy som nepoznal a nečakal som, že podajú také výkony. Pravidlá pretekov boli také trochu zvláštne a takmer úplne to záviselo len od ženy, pretože zloženie tímu bolo dvaja muži a jedna žena. Museli sme celý čas bežať spolu a spolu zdolávať prekážky, takže ak mal tím dobrú ženu, bol vpredu. Dobrý príklad je tím Veľkej Británie, za ktorých bežal John Albon, ktorý bol 2. v individuálnej súťaži, alebo tím Španielska, za ktorých bežal vicemajster Európy, avšak mali slabšie ženy tak o „bedňu“ nebojovali. So 7. miestom som spokojný, myslím si, že pri danej konkurencii to bolo maximum, na čo sme mali. Na trati sme nechali všetko. Hlavne naša žena, ktorá išla naozaj na dno. Išli sme naozaj dobre, škoda len, že v závere sme stratili kontakt s Nemcami, s ktorými sme sa naháňali celú trať, takže ešte tam bola šanca aspoň na to 6. miesto. Pred pretekmi som si myslel, že to nebude veľmi náročné, no chlapi to mali miestami naozaj ťažké. Hlavne na prekážkach, kde sa čo najviac snažili pomôcť ženám pri nosení vriec, vedier a pri iných silových prekážkach. Samozrejme, aj na samotnej trati, keďže bolo dovolené ženu ťahať, tlačiť a podobne. Miestami som sa teda cítil ako nejaké nákladné a ťahacie vozidlo. Verím, že podobné súťaže budú viackrát za sezónu.

Týždeň pred MS ste zvíťazili v Liberci v Sprinte pred tímovým kolegom Žiškom. Ako bolo na trati?

– Na štart šprintu som sa postaviť ani nechcel, pretože deň predtým som Beast nedokončil pre zranenie kolena, ale keďže som musel bojovať o druhé miesto v CEU sprint sérii, tak som nemal na výber. Na prvé miesto v sérii som šancu nemal, na druhé miesto, na ktorom bol priebežne maďarský pretekár, som strácal nejakých 8 bodov. Vedel som, že ho musím poraziť minimálne o minútu. Od začiatku som to rozbehol vo veľmi rýchlom tempe. Vedel som, že zhruba na treťom kilometri bude plávanie, čo je moja veľká slabina, a že si tam musím doniesť čo najväčší náskok. To sa mi aj podarilo a do vody som skákal na prvom mieste s vyše minútovým náskokom na druhého Maďara a na Peťa. Z vody som už však vyliezal spolu s Peťom. Netrvalo však dlho a opäť som mu bežecky odišiel, vo festivalke som zvládol všetky prekážky, aj keď boli náročné, keďže pršalo a bolo veľa blata. Do cieľa som dobehol na prvom mieste s asi minútovým náskokom na druhého Peťa a očakával som, kedy dobehne maďarský pretekár. Ten dobehol až okolo desiateho miesta s asi dvanásť- minútovou stratou a tieto preteky mu vôbec nevyšli, čo mňa vôbec nemrzelo. V pohode som sa posunul na druhé miesto v CEU sprint sérii.

V rámci CEU Sprint ste tak skončili celkovo na druhom mieste. V Super to bolo tretie miesto. Ako vidíte tieto umiestnenia s odstupom pár dní?

– Oba výsledky a umiestnenia v týchto sériách vidím ako môj veľký úspech. Je pravda, že v sprint sérii až taká konkurencia nebola, no to druhé miesto tiež nebolo zadarmo. Mal som čo robiť, aby som si to druhé miesto vybojoval, najmä po zbabraných úvodných pretekoch, keďže na týchto sprintoch stačilo aj niekoľko sekúnd a stratili ste veľa bodov a ťažko sa to doháňalo. V super sérii to bola iná káva a konkurencia bola asi tá najlepšia, aká v centrálnej Európe mohla byť. Preto ma toto tretie miesto teší oveľa viac ako druhé miesto v sprint sérii. Obe tieto série a umiestnenia v nich ukázali na celkom dobrú vyrovnanosť a kvalitu mojich výkonov počas sezóny. Forma zo začiatku sezóny stúpala a gradovala. Žiaľ,nevydržalo to a nenadviazal som na výkony z CEU sérií aj na vrcholných podujatiach, čo je škoda.

Sezónu uzavrú preteky v Maďarsku. Budete štartovať?

– Ako som už spomínal, táto sezóna bola pre mňa naozaj dlhá a absolvoval som veľa pretekov, z čoho som už značne unavený a dobitý. Tak isto ma trápi už pár mesiacov zranenie ľavého členka a v posledných týždňoch aj koleno. Po pretekoch v USA som ešte po tomto peknom kontinente chvíľu cestoval a snažil sa niečo ešte natrénovať a využiť to, že sme mali k dispozícii – kopce aj cez 3000 m n. m. a krásnu prírodu. Tieto kopce som teda aj využil a niečo ešte potrénoval, no na poslednom tréningu pred odletom som si pre istotu ešte podvrtol členok na pravej nohe, takže momentálne som vhodný tak do kovošrotu. Tak moja odpoveď na túto otázku znie, že ešte uvidím, ako na tom budem zdravotne a či sa mi vôbec bude chcieť pretekať, pretože momentálne mi chýba trošku aj motivácia. Ale ako sa poznám, tak zrejme sa na štart Beastu a Sprintu v Eplénach postavím a uzavriem tam moju sezónu prekážkových behov.