BRATISLAVA. Slovenský basketbalista MAREK KOZLÍK čoskoro oslávi 38. narodeniny. Je bývalým slovenským reprezentantom, päťnásobným šampiónom slovenskej basketbalovej ligy a štyrikrát nad hlavu zdvihol Slovenský pohár.

V novembri 2022 sa vrátil z basketbalového dôchodku, no teraz sa do neho po druhýkrát v kariére vracia. „Rozum vtedy zhodnotil, že treba aj platiť hypotéku.

Už v tom čase som patril medzi troch najstarších hráčov v extralige. Dnes si to už ale neviem predstaviť, keďže čas je proti mne,” vraví v rozhovore.

Čoskoro (29. júla) oslávite 38. narodeniny, ako sa cítite?

Večne mladý (úsmev). Stále ma baví nahánať sa za loptou, aj keď to už bolí o niečo viac, ale stále si to užívam. 

V našom rozhovore pre Sportnet v auguste 2020 ste po prvom konci kariéry spomínali, že sa chcete venovať snúbenici a založiť si rodinu. Napĺňajú sa vám tieto životné ciele?

Ako sa postupne mení človek a život, tak nastávajú zmeny. Pred rokom a pol sme sa rozišli. Mám novú priateľku, s ktorou žijem, ako aj so synom a psom. Dá sa teda povedať, že sa to plní, aj keď trochu inak (úsmev). 

VIDEO: Kompletný rozhovor s Marekom Kozlíkom

Sezóna 2019/2020 mala byť vašou poslednou v profesionálnej kariére. V novembri 2022 ste sa ale vrátili z basketbalového dôchodku. Prečo?

Vzniklo to pri jednej nepríjemnej udalosti, konkrétne pohrebe „Kilyho“ Kropiláka, kde som sa stretol s celým vedením Interu. Manažér klubu Mišo Ondruš ma oslovil s tým, že majú omladené družstvo a vedel by si predstaviť, že by som tých chalanov mentoroval a skúsil si s nimi popri práci zahrať.

Povedal som, že dobre, môžeme to skúsiť. Neskôr som na tréningu zistil, že by to mohlo fungovať, aj keď som oproti nim trošičku strácal v rýchlosti. Dnes to rozhodnutie vôbec neľutujem a veľmi som si ho užil.

Pred návratom do ligy ste sa udržiavali v mestskej lige. Čo som počul, človek sa v nej vraj udrží vo forme. Je to pravda?

Dá sa, ale predsa len je viac pochodovejšia. Nie je tam až také vysoké tempo, ale sú v nej kvalitní hráči. Je tam dosť bývalých extraligistov. Okrem nej som hral každé leto 3x3 basketbal. 

Podľa oficiálnych zápisov ste debutovali v lige ešte v sezóne 2004/2005. Ako si spomínáte na prvé kroky v profesionálnej kariére?

Najväčšou zmenou, čo sa týka hry, bol trojkový oblúk. Kedysi bol jeho vrchol v blízkosti šestky. Posunul sa zhruba pred pätnástimi rokmi. U nás mladších to nebolo až také zlé, no starší hráči si na to ťažšie zvykali. Prípadne, keď som začal hrať v extralige, na útok ste mali tridsať sekúnd, teraz máte 24.

Veľkou zmenou, čo sa netýka pravidiel, bolo, že na slovenskej strane vládla obrovská kvalita. Ligu hrali prevažne slovenskí hráči. Vtedy existoval limit troch cudzincov na jeden tím. 

Dnes ľudia radi vravia, že liga je podstatne slabšia ako pred rokmi. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Mám pocit, že môže byť mierne slabšia, nakoľko zo slovenských hráčov máme dnes veľa mladíkov. Väčšina chalanov, ktorí sú v reprezentácii, hrajú v zahraničí. Čize tá súťaž je dnes postavená najmä na tom, že hrá päť cudzincov.

Osobne si myslím, že predtým, keď profesionálnych slovenských basketbalistov bolo viac, tak reprezentácia mala taký punc toho, že sa do nej bolo veľmi náročné dostať. 

Dnes je ale aj hra o niečo iná. Basketbal je dynamickejší, častejšie sa strieľa zdiaľky. Niekde v procese sa stala chyba. V ročníku 2011/2012 vyhrala Prievidza titul a v kádri boli len dvaja Slováci.

Vtedy vznikla obrovská diera a veľmi veľa domácich hráčov ukončilo kariéru. Povedali si, že keď je tu toľko cudzincov, nepotrebujem hrať. Myslím si, že pomaly ide liga kvalitou nahor a má potenciál, aby rástla ďalej.

Čo sa týka tej celkovej hráčskej pripravenosti v lige. Dnes si už asi hráči dávajú väčší pozor, čo zjedia a vypijú?

V každom tíme sa nájdu hráči, ktorí si extrémne dávajú pozor na stravu, dodržiavajú spánkový režim, tréningový proces, ale sú aj hráči, ktorí si dajú cigaretku a k tomu pivko s klobáskou a je im to jedno.