Na začiatku bol Paríž a nadšenec. Maratón v Košiciach oslavuje sté narodeniny

BRATISLAVA, KOŠICE. Ten príbeh sa stal legendou. Čo nevidieť tomu bude sto rokov.

V deň 6. výročia vzniku Československej republiky 28. októbra 1924 o 12.20 h sa osmička odvážlivcov vydala spod zrúcanín Turnianskeho hradu na maratónsku trať. Do Košíc dobehli siedmi, ako prvý 25-ročný Karol Halla za 3:01:35 h.

Ale čo je dôležitejšie, príbeh pokračoval. Ako jeden z mála športových. Neprerušila ho ani Viedenská arbitráž, po ktorej sa Košice ocitli v rukách horthyovského Maďarska, ani druhá svetová vojna a prechod frontu. Prežil niekoľko štátov, režimov, prevratov, pandémiu.

Počiatky „časuvzdorného“ Medzinárodného maratónu mieru pritom treba hľadať inde. Najstaršie európske podujatie svojho druhu má olympijskú DNA.

V lete 1924 sa v Paríži konali v poradí siedme olympijské hry. Nenechal si ich ujsť vtedy 30-ročný Vojtech Bukovský. Pricestoval z Košíc. Športový zanietenec, novinár i rozhodca chcel zažiť športový sviatok na vlastnej koži. Trinásteho júla na štadióne Colombes sa nechal strhnúť nadšením.

Do cieľa olympijského maratónu dobiehal fínsky víťaz Albin Stenroos a za ním aj jeho súperi. Ten moment nedal Bukovskému pokoja. V jeho hlave sa zrodil sen, ktorý sa už o tri mesiace premenil na skutočnosť.

„Vojtech Bukovský sa vrátil do Košíc. V auguste zvolal priateľov, zišiel sa východoslovensko-podkarpatskoruský okrsok Československej atletickej amatérskej únie a rozhodli sa, že zorganizujú maratón. Mali na to 70 dní. Dokázali to. My na to máme 365 dní a aj tak nestíhame,“ vraví riaditeľ MMM Branislav Koniar.

Návrat ku koreňom

Košický maratón oslavuje už druhý rok za sebou. Vlani bola magnetom účasť na 100. ročníku, teraz zase narodeninová oslava storočnice od založenia. A organizátori nemohli prepásť takú paralelu, akou bol návrat olympiády do Paríža.

Vydali sa teda po stopách zakladateľa. Prezentácia MMM počas OH 2024 priamo v dejisku zarezonovala. Prilákala aj veľké postavy vytrvaleckej histórie.

Prišli slávni Keňania Kipchoge Keino, prvý Afričan s olympijským zlatom v bežeckých disciplínach na dráhe (1500 m), a Tegla Loroupeová, ktorá v Košiciach v roku 1997 získala zlato na majstrovstvách sveta v polmaratóne. Dnes je osobitná ambasádorka OSN pre utečencov.

„Príbeh jedného z najväčších a najvýznamnejších podujatí slovenského športu sa po 100 rokoch opäť vrátil späť do mesta, odkiaľ vzišla inšpirácia na jeho vznik. Symbolicky sa tak stalo opäť v čase olympijských hier.

Tento vzácny odkaz nám pripomína, že olympijské hry sú viac než len súťažou. Sú impulzom, ktorý môže inšpirovať a zmeniť svet,“ pripomenul v Paríži generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru Jozef Liba.

Dá sa to pompéznejšie?

Maratón v Košiciach je minimálne tieto dva ročníky viac ako len maratón. Vlani prilákal na štart celkovo 16 831 vytrvalcov z 59 krajín. Tento rok ich bude viac ako 17-tisíc zo 64 štátov sveta.

„Neviem si celkom dobre predstaviť, ako pompéznejšie pripraviť preteky, ktoré majú svoje pravidlá a zákonitosti. Pompézna nepochybne bola atmosféra okolo trate, podpora divákov. Trafiť sa do vkusu každého je nemožné, no dobré nápady určite nezaniknú,“ povedal po prvom jubileu Branislav Koniar.

Pri storočnici akoby sa roztrhlo vrece s darmi. Maratón dostal špeciálne emisie pamätnej euromince a poštovej známky, režisér Peter Kerekes nakrútil dokumentárny film Košický maratón – príBEH mesta a Branislav Koniar s ďalšími tvorcami prispel knihou Storočie maratónu v Košiciach.

Gratulovať sa bude na rôzne spôsoby. Najmä však behom. Unikátna bude najmä štafeta šampiónov.

Česko-slovenská štafeta víťazov

Rozbehne ju Róbert Štefko, po ňom sa na trať vydá Petr Pipa, nadviaže Vlastimil Bukovjan a finišovať bude Karel David.

Štyria muži z galérie víťazov MMM a zároveň z elitnej desiatky historických slovenských tabuliek v maratóne. V Prahe žijúci košický rodák Štefko je ich lídrom (2:09:53).

Ak nerátame covidový ročník 2020 a triumf Mareka Hladíka, je aj posledný domáci víťaz, vyhral v roku 1999. Zvyšná trojica sa narodila za riekou Morava. Všetkých štyroch spája klubové pôsobenie v banskobystrickej Dukle.

„Robo Štefko a Vlasto Bukovjan sú v lepšej kondícii, Petr s Karlom si vybrali kratšie úseky. Tešíme sa, že po rokoch budú znovu na trati,“ komentoval Branislav Koniar.

Chýbať nemôže jediný slovenský vytrvalec s dvoma víťazstvami. „František Višnický (víťaz ročníkov 1983, 1986, poz. red.) sa so svojimi priateľmi dozaista stretne, no tentoraz zostane v pozícii ich nehrajúceho kapitána,“ dodal šéf pretekov.

Etiópia verzus Keňa

V Košiciach s výnimkou špecifického covidového roku 2020 dlhodobo vládnu vytrvalci z Afriky. Poslední mimoafrickí víťazi boli Poliak Adam Dobrzynski (2004) a Bieloruska Maryna Damancevičová (2011).

Traťové rekordy patria Keňanom. Mužský od vlaňajška Philemonovi Ronovi (2:06:55) a dva roky starý ženský Margaret Agaiovej (2:24:04).

Šanca, že v nedeľu padnú oba, nie je vôbec nereálna. Priemer osobákov trojice najrýchlejších mužov je 2:04:55, teda hlboko pod Ronovým rekordom.

S najlepším kariérnym časom 2:04:43 na konte sa postaví na štart Etiópčan Asrar Hiyrden, konkurovať mu budú Keňania Barselius Kipyego a Nicholas Kirwa.

„Pole favoritov vyzerá byť veľmi silné, uvidí sa však až priamo na trati. Myslím si, že aj vytrvalci s osobnými rekordmi na úrovni 2:10 môžu v Košiciach zamiešať karty a skončiť veľmi vysoko,“ odhaduje Branislav Koniar.

Keňanka Jackline Cheronová si vlani dobehla po víťazstvo 39 sekúnd za Agaiovej rekordom. Tento rok si výrazne posunula osobák na 2:21:40 a v Košiciach sa pokúsi o „reparát“ – azda v súboji s ďalšou víťazkou (2021) Ayantu Kumelovou z Etiópie.