Ako kráľovná nevyskočila z helikoptéry

Z Londýna redaktor SME Vojtech Jurkovič

LONDÝN. Londýnsky žúr, ktorý sa bleskovo rozpútal na rýchlo miznúcich živých kulisách idylického vidieku, nemal chybu. Bol pestrý, veselý a vtipný, čo napríklad v inak mentálne založenej Číne nebolo ľahké.

Fachmani umenia, zábavy a spevu, ktorí išli podľa detailne vypracovaného 46-stranového scenára, pobavili svet. A dali zabrať aj mudrlantom, ktorí tipovali, či zapáli oheň Daley Thompson alebo veslárska ikona Redgrave. Tí tam síce nechýbali, ale dali dôveru neznámej nastupujúcej generácii.

Šikovné divadlo s ohnivým vyvrcholením, ktorý nakoniec spojil všetkých, malo silný ohlas.

James Bond prišiel vyzdvihnúť kráľovnú

Daniel Craig, posledný James Bond v čiernom smokingu, kráčal po koberci Buckinghamského paláca. Diabolsky vážny, tak, ako je zvyknutý. Žiadna ochranka, len roztopašní psíci sa tmolili popod nohy. Zapína sako, otvára dvere, komentátori celého sveta vo vytržení sveta tipujú – novou Q bude iste Helen Miren, skvelá filmová dvojníčka kráľovny Alžbety II.

Hneď na to už celý svet vie, od písacieho stolíka sa otočí pravá panovníčka v bielo-ružových šatách, skutočná Alžbeta II. Usmeje sa. Obaja nasadajú do vrtuľníka diváci so zatajeným dychom s miernym napätím pozorujú ďalší kúsok oscarového režiséra Dannyho Boyla.

Vypredaný štadión dvíhal hlavy hore a očakával, že helikoptéra spomedzi veľkoplošných obrazoviek predsa len nejakým spôsobom pristane na vyprázdnenej ploche v strede štadióna. Hoci to rozum vylučuje, že by sa cez okrúhlu strechu prekrižovanú stovkami káblov a nespočetných ďalších rizík pokúsil pilot pristáť, zavládlo ticho. Šialená predstava.

„Úžasný zážitok, celá som sa triasla, bála. Inak bol celý ceremoniál milý a veselý, povedala naša najlepšia plavkyňa histórie Martina Moravcová, ktorá si pestrú šou vychutnala v Londýne na pozvanie slovenského olympijského výboru.

Kráľovské otvorenie

Britská kráľovná stručnou formulkou osemnásť minút po polnoci britského času vyhlásila Hry XXX. letnej olympiády v Londýne za otvorené. Podobne ako v Montreale 1976, keď sa Kanada popýšila, že aj ona je členom Spojeného kráľovstva.

Kráľovná nakoniec vyskočila, ale iba akože, naozaj nie, rozbalil sa jej rozhojdaný padák s britskou vlajkou a vzápätí sa ukázala vo svojej lóži. Štadión tlieskal. Kráľovskej helikoptére mávali , plné ulice, mosty. Aj socha Churchilla sa zaklonila a zamávala.

Kráľovná si dôstojne sadla do pripraveného kresla na olympijskom štadióne. Otvárací ceremoniál sa mohol na ikstý krát začať.

Rozprávky aj hudba

Joanne Rowlingová čítala Petra Pana, bol tam aj Harry Potter, obria detská nemocnica, opatrovateľka Mary Poppinsová, Lord Voldemort, Cruella De Vil z 101 dalmatíncov, a žeby aj Oliver Twist?

Máme pred sebou Veľkú Britániu ako na dlani, cítime, ako pohupuje medzi storočiami s veľkými príbehmi, ktorými ohúrila svet.

Menia sa obrazy: nevynechateľný Mr. Bean ako hudobný klaun, klasická obyčajná rodinka v Mini Cooperi, londýnsky večný dážď a aj film Štyri svadby a jeden pohreb.

Zrazu sa futbalista sa David Beckham v plnej rýchlosti na motorovom člne rúti po Temži smerom k olympijskému parku. Do toho Beatles a tiež Rolling Stones, Queen, David Bowie, Prodigy i Underworld a ich Born Slippy z iného nezabudnuteľného Boylovho filmu Trainspotting.

Mravenisko tanečníkov. Gigantická tančiareň. Možno inšpirovaná fracúzskym filmom, Le Bal, zábava. Pohyblivá kronika, ktorá má šmrnc, humor a nástojčivosť nemej grotesky 21. storočia.

Ohňostroje sa nenosia

Briti brilantne zvládli logistiku, ale nesplnili to, čo sľúbili a je to zrejme aj nesplniteľné. Neubránili sa megačíslam o ľuďoch, peniazoch, spotrebovaných materiáloch. A ohurujúcim scénam. Olympijské ceremoniály sú v rozhodujúcej miere zrkadlom úrovne technológií, ktoré si nakoniec vždy vypýtajú miesto v popredí a spolu s nimi masovú výpravu, desaťtisícky dobrovoľníkov a ani nehovoriac o masívnych bezpečnostných opatreniach.

Bodku za vyše 3,5-hodinovým divadlom dal Paul McCartney. S jeho beatlesovským hitom Hey Jude spieval osemdesiattisícový chór divákov na tribúnach. Otvárací ceremoniál stál 27 miliónov libier.

Úplne poslednú bodku si Londýn, čo sa hrdí tradíciami rovnako ako trendami, mohol odpustiť. Ohňostroje sa už nenosia. V Pekingu to uznali samotní organizátori, v multikultúrnej metropole, inak zvyknutej na poplachy ostré aj falošné, až keď keď začali zmätkovať policajné psy, vlakové alarmy a ľudí štípať oči.