BRATISLAVA (SFZ) – V zápase „smutných“ po prehratom barážovom semifinále si Slovensko trochu osušilo slzy zo straty postupovej nádeje na MS, kým rumunský žiaľ po vyradení a kolapse trénera Lucesca prehra na NFŠ ešte zvýraznila.

Boli časy, keď mali takéto zápasy prívlastok „priateľský.“ Ako sa vyvíjal súťažný futbal, zmenil sa aj tento status a viac sa začal používať iný, ktorý  vraj akosi viac pasuje do dnešnej doby – že prípravný. Nuž a taký futbal sa hral v utorok na NFŠ. Prípravný...

Zápas sa hral v pokojnom tempe, Rumuni zaradili druhý rýchlostný stupeň, Slováci tretí. Diváci opačne, podľa národnosti: naši tretí, hostia druhý.  

Na oboch mužstvách ležal tieň sklamania, ku cti partii okolo kapitána Lobotku slúži, že sa s realitou popasovala predsa len lepšie. Výsledkom i ponúknutou hrou. Lebo aj tréner Calzona priznal, že to neboli štyri ľahké dni, čo musel jeho tím zvládnuť, aby sa hráči nastavili  na zápas. 

Pomohol k tomu určite úvodný gól. Prvý rohový kop, dokonalý nábeh Hancka, hlavička na bránu. Že lopta zmenila smer od pŕs Birligeu, bola okolnosť, ktorá pomýlila Radua v bránke a prispela k tomu, že lopta skončila v sieti, kam však smerovala tak či tak. Je to tak, v ťažkých chvíľach sa prejavia veľkí futbalisti, osobnosti. Hanci je fajn, že ťa slovenský futbal v tejto dobe má.

Bolo zrejmé, že tie batohy starostí z vypadnutia v baráži si hráči medzi sebou podelili, navzájom si pomohli. Suslov so Strelcom, Rigo s Bénešom, „voľnou kartou“ disponujúci Haraslín no a potom Lobotka, pri Škriniarovej absencii opäť s kapitánskou páskou.

Na tomto mieste treba vyzdvihnúť jeho parádne predstavenie. Ustál s gráciou sklamanie a smútok zo štvrtka, vzal na seba primárnu zodpovednosť za zápas, mužstvo, hru a výsledok. Bol ako regulovčík na križovatke, keď mával a kýval rukami, bol ako baleťák, keď kmital a preberal nohami, no predovšetkým bol správnym lídrom, potrebným motorom, ktorý nastavil hlavy spoluhráčov a postavil ich na trochu podlomené nohy. Nedal síce ani jeden gól, aj keď prihral Strelcovi na druhý presný zásah, ale bol jednotkou na ihrisku.

Dva parádne momenty pre fotografov vystrihli brankári. Ionut Radu sa blysol po Haraslínovom priamom kope, letel vzduchom, aby vytisol loptu, ktorá chcela a mala skončiť v sieti, lenže brankár bol proti. Na druhej strane Rodák si vypýtal miesto vo hviezdnej galérii po hlavičke Miculesca, v chlade ukázal famózny reflex a fotografi harli súťaž, koho momentka je tá najkrajšia.

Tieto dva momenty a samozrejme gólové okamihy zahriali. O Hanckovej trefe už bolo písané, Strelec je hračička medzi futbalistami a ak mu súper poskytne priestor a čas, aby mohol svoje danosti ukázať, nemôže sa potom diviť, že mu je z jeho fígľov smutno. Mihai Aioani si pripísal nechcenú „druhú asistenciu,“ po jeho hrubke pri rozohrávke Lobotka vyzval spoluhráča, aby sa predviedol. Chudák druhý rumunský brankár bol na trávniku 20 sekúnd a zarezal vlastných, kým Strelec tých svojich pohladil po duši.

Vzápätí však Aioani podržal svojich, pretože Suslov mohol zápas tretím gólom zavrieť. Rozhodení hostia stratili loptu, výpad našich bol presne podľa Calzonových nôt, teda kolmý, zvládnutý, rýchly. Až na ten posledný part, keď Suslov Aioaniho neprekonal, lebo ten rumunský brankár tiež predsa len niečo z chytania vie.

To bol práve ten moment, ktorý nakopol Rumunov. Aj oni preradili v hre na tretí rýchlostný stupeň. Možno si spomenuli na v nemocnici ležiaceho Mirceu Lucesca, ktorému venovali pred zápasom transparent a nepochybne mnoho myšlienok pred aj počas stretnutia. Sú to futbalisti, vedia toho dosť, utorok ale nebol ich deň. Takže hoci hru zlepšili, s dvojgólovým mankom už nič nedokázali spraviť. Mali pozície, z ktorých mohol padnúť ich gól, tie mali aj naši. Mráz mal tutovku, nedal. A sakramentská robota, zasa nedal ani Patrik Hrošovský. Šikovným lobom prekonal brankára, lopta sa odrazila od brvna a... Ani v 62. medzištátnom štarte si nepripísal svoj prvý reprezentačný gól. Ostalo 2:0 a... Mysle všetkých futbal milujúcich Slovákov sa znova vrátil k úvahám, ktoré sú v éteri už nejaký čas: ostane Francesco Calzona trénerom Slovenska. Oficiálne sa mu 31. marca naplnil kontrakt...

HLASY PO ZÁPASE
FRANCESCO CALZONA (tréner Slovenska): „Z našej strany to bol dobrý zápas, vrátili sme sa k nášmu futbalu. Mentalita našich hráčov vždy bola a je silná, odviedli maximum. Prešli sme si neľahkými dňami, ale nebolo náročné ich do tohto zápasu motivovať. Futbal je aj preto pekný, že ho každý vnímame podľa seba. Áno, mám naplánované stretnutie s vedením zväzu, máme o čom hovoriť. Predložil som projekt fungovania a prepojenia reprezentácií od najnižších kategórií, zareagovať musí druhá strana. Pre dobro slovenského futbalu je treba  sa pohnúť čo najskôr, nestrácať čas. Ak nenájdeme spoločnú reč, pôjdeme každý svojou cestou, to je predsa normálne. Áno, potrebujem nájsť pre seba nový stimul. “

IONEL GANE (tréner Rumunska): „Zápas nebol hodný nášho mena, ale vypadnutie s Tureckom a kolaps hlavného trénera Lucesca  sme nedokázali mentálne vyriešiť, celkom spracovať a hodiť za hlavu. Nezvládli sme úvody do oboch polčasov, niečo solídne sme začali hrať až od stavu 0:2. Mali sme možno tri či štyri šance na gól, ale aj domáci mohli svoj náskok navýšiť, pretože II. polčas bol otvorenejší, futbalovejší. Na oboch mužstvách ležal tieň vypadnutia z baráže, Slováci sa s tým popasovali lepšie a preto vyhrali zaslúžene. Pre nás je najlepšou správou, že Mircea Lucescu sa už cíti lepšie.“