Sportnet

Článok

Glatz: Viac koní dáva pusu, než kúše

Z očí vytušíte dušu u koní aj u ľudí, tvrdí šéf slovenského jazdectva Andrej Glatz a jeho ikonickej Grand Prix Bratislava

valifikácie na londýnske OH aj madridské ME. Budete dlho loviť v pamäti, keď sa spýtam, kedy ste získali prvý zo šiestich titulov majstra Československa? „Nenosím v hlave štatistiky. Verím, že ešte stále je niečo predo mnou a to, čo je za mnou, už nezmením.“ Je to práve 40 rokov. A 35 od vášho víťazstva v Grand Prix Bratislava, ktoré Slovák zopakoval až po bezmála troch desaťročiach – Juraj Hanulay, syn vášho bývalého kolegu a súpera. „Viete, čo ja pokladám za svoj najväčší úspech? To, že som sa 30 rokov udržal v slovenskej špičke s najrôznejšími koňmi. V dostihoch sa na prvom mieste uvádza meno koňa, kým v parkúrovom skákaní meno jazdca. Takže v ňom hrá jazdec o trochu dôležitejšiu rolu. Aj v jazdectve je však rozhodujúca symbióza. Ani najlepší kôň s najlepším jazdcom nemusia tvoriť najlepšiu dvojicu.“

Ako sa dalo v päťdesiatych rokoch v Košiciach, kde ste vyrastali, dostať ku koňom? „Keď som mal deväť či desať rokov, zablúdili sme s dvoma kamarátmi do bývalých vojenských kasární, patriacich v tom čase už Zväzarmu, a spýtali sme sa, či by sme mohli jazdiť na koňoch. Nanajvýš pomáhať pri nich, povedali nám. Vyšikovali nás zbierať seno. Kone sme čistili, kŕmili, vyhnojovali, ale do sedla sme sa, samozrejme, ešte dlho nedostali. Kamarátov to čoskoro prestalo baviť, ale ja som vydržal. Asi preto, že som odmalička mal vzťah k zvieratám a domov som na veľkú radosť rodičov nosil psov, ktorí sa ku mne na ulici pridali.“ Čo vás ako chlapča očarilo na koňoch? „To si nemôžem pamätať, ale asi to, čo ma na nich očarúva dodnes: ich úprimnosť, pozitívna energia, ktorú vyžarujú. V živote som nestretol zákerného koňa. Ak kôň pohryzie, tak v rámci hry a kopne, len keď sa zľakne. Oveľa viac koní dáva pusu než kúše. Je to ako s ľuďmi: najprv musíte dať, až potom dostanete. Ja ich mám rád a ony mi to vracajú.“ Stále si ešte chodíte zajazdiť? „Samozrejme, štyri-päťkrát do týždňa. Okolo roku 1990, keď som rozbehol niekoľko obchodných projektov a bol som naozaj veľmi vyťažený, som prestal jazdiť. Reku, majster sveta už zo mňa aj tak nebude. Po dvoch týždňoch mi však začal cukať sval na ramene a kmitať oko. Uvedomil som si, že športovanie nie je vec času, ale priorít.“ Dá sa pri toľkých funkciách stíhať? „Vstávam o piatej, o pol šiestej, hneď zrána si zaplávam, lebo som znamením Vodnár, cestou do firmy sa zastavím v areáli Slávie v Ovsišti, aby som zistil, čo je nové, a po práci sa tam vraciam zajazdiť si. No a večer sa zavše idem zadarmo najesť, ako žartovne vravím obchodným stretnutiam.“ Ako sa z vás stal stavebný inžinier? „Mal som vzťah k chémii. Chcel som ísť študovať chemickú priemyslovku do Svitu, ale mama ma vtedy ešte z domu nepustila. O pár rokov v maturitnom ročníku som uvažoval o chemickej fakulte v Prahe. Keď som však v roku 1965 zvládol prvé ťažké skákanie v Tatranskej Lomnici, oslovil ma profesor Boor a ponúkol mi jazdiť za bratislavskú Sláviu SVŠT. Práve vtedy – povedané dobovým slovníkom – ušiel na západ jej jazdec Milan Kapec. Boor mal troch šikovných synov, ale boli o 3-4 roky mladší a potrebovali ešte dorásť. Keďže na chemicko-technologickej fakulte bolo veľa laboratórnych cvičení aj popoludní, čo mi bránilo dvojfázovo trénovať, prestúpil som na stavebnú. Študoval som organizáciu a riadenie stavebníctva, smer, o ktorom sa vravelo, že je riaditeľský. Asi bol, keď som sa napokon aj ja stal riaditeľom – hoci nie v stavebníctve, ale v automobilovom biznise...“ Prečo ste po troch rokoch prednášania na fakulte uprednostnili post správcu športového areálu SVŠT? „Nerád by som sa hral na disidenta, ale chceli, aby som vstúpil do strany a to sa mi nezahováralo. V tom čase som chcel najmä jazdiť a keď sa naskytla možnosť stať sa vedúcim správy majetku veľkej telovýchovnej jednoty, ako znel dlhý názov funkcie, nezaváhal som. Vtedy mala Slávia veľký majetok: v Tatrách horolezeckú chatu, v Senci jachtársku a na Zlatých pieskoch veslársku lodenicu, v Ovsišti tenisový, jazdecký a päťbojársky areál.“ Chystali ste sa na dve olympiády, ale napokon ste ani na jednej neštartovali. Nie je vám to ľúto? „Nakoniec som šiel až na tretiu, barcelonskú v roku 1992, ale to už ako vedúci tímu s jazdcom Jirkom Pecháčkom, ktorý roky patril k československej špičke.“ Na olympijských hrách nikdy neskákal žiaden slovenský parkúrový jazdec. Pritom do Mníchova 1972 mali ísť až traja: okrem vás aj Ladislav Gonos a Juraj Hanulay. Plus Pecháček. Prečo vás v poslednej chvíli vyškrtli z nominácie? „Lebo Gonosovi emigrovala sestra. To nám povedali na rovinu.“ Aj štart na moskovskej olympiáde 1980 dlho vyzeral sľubne... „S piatimi koňmi som sa presťahoval do Svinčíc v západných Čechách, kde sme sa tri mesiace s Pecháčkom poctivo pripravovali. Napokon však namiesto nás do Moskvy poslali pozemné hokejistky, lebo bez nich by Rusi vzhľadom na bojkot západných krajín nenaplnili požadovaný počet šiestich družstiev. Mimochodom, moskovský parkúr, tiež ovplyvnený bojkotom, vyhral Poliak Jan Kowalczyk, nad ktorým sme vtedy často vyhrávali.“ Mohol sa po vás ešte niekto reálne kvalifikovať na olympijské hry? „Určite o tom sníval Juraj Hanulay i Marián Štangel. Máme dobrých jazdcov. Radovan Šillo sa vlani dostal na Svetové jazdecké hry v Kentucky, na tohtoročné ME sa nominoval Patrik Majher. Kým bol doma, veľa sa o ňom nevedelo, ale v Nemecku v lepších podmienkach vyrástol. Na to, aby sa jazdec dostal medzi elitu, mu jeden špičkový kôň nestačí, potrebuje ich štyri-päť. A musí cestovať po svete: absolvovať 25 ťažkých súťaží v lete a 20 v zime. Deväťdesiatpäť percent jazdcov sú profesionáli a zvyšok sú obchodníci s koňmi. So všetkým, čo s tým súvisí, je to robota na dvanásť hodín denne.“ Čo stoja špičkové parkúrkové kone? „Tie najlepšie aj štyri milióny dolárov. Ukrajinský mecenáš a zároveň jazdec Oleksandr Oniščenko vrazil do kúpy koní len tohto roku 20 miliónov. Kto si to na Slovensku môže dovoliť? Našinci kupujú skôr mladé kone a vychovávajú si ich. Občas natrafia na talenty, ale niektoré z nich potom predajú do cudziny. Kúpa i príprava čosi stoja a lákavej ponuke sa ťažko odoláva. Juraj Hanulay svojho času jednu úžasnú na predaj Balasta odmietol – kôň však o dva mesiace ochorel a skončil v chove. Mimochodom, práve on doviezol a vychoval možno až tretinu koní, ktoré dnes na Slovensku skáču.“ Grand Prix Bratislava bude aj kvalifikáciou na londýnsku olympiádu. Pokladáte aspoň za trochu reálne, že sa nominuje aj niektorý zo Slovákov? „Kvalifikovať sa na olympiádu je strašne ťažké. V Londýne bude v skokových súťažiach štartovať iba 75 jazdcov: 15 štvorčlenných tímov a 15 jednotlivcov. Z našej skupiny, ktorá zahŕňa 29 krajín východnej i strednej Európy a strednej Ázie, postúpia iba dvaja. Okrem Ukrajincov, ktorí sa kvalifikovali ako družstvo. No, Ukrajincov: dvaja sú pôvodom Nemci a tretí Brazílčan. V bulharskom tíme na Svetových hrách v Aachene bol tiež iba jeden rodený Bulhar...“ V Bratislave sa nesúťaží o také peniaze ako v niektorých iných mestách, napriek tomu k nám jazdecké veľmoci každoročne vysielajú pomerne silné ekipy. Čo ich láka? „Na prémie dávame len toľko, čo musíme, koľko nám svetová federácia predpíše: tohto roku 115-tisíc eur. Väčšina popredných jazdcov k nám nechodí kľúčovo preto, aby vyhrali peniaze, ale vracajú sa preto, že sa u nás dobre cítia. Vo svete je už bežné, že preteky organizujú eventové agentúry. Organizačne sú perfektné, ale čosi im chýba. Je rozdiel milo odmietnuť a nemilo poskytnúť. Aj preteky musia mať dušu. Naše ich majú.“ Ako sa vám podarilo relatívne hladko sa preniesť cez zmenu politických pomerov aj cez ekonomické krízy? Je to aj vďaka tomu, že vy ako jeho šéf stojíte na čele Mercedes-Benz Slovakia? To otvára dvere, nie? „Preteky CSIO už nie sú ani v Poľsku, ani v Maďarsku, ani v Česku. Dôvody sú jednoznačne ekonomické. Ja mám výhodu v tom, že ma asi nik neupodozrieva, že chodím žobrať peniaze pre to, aby som sa mal lepšie. A mám argumenty. Grand Prix je jedno z najväčších športových podujatí u nás a v jazdeckom svete jedno z najväčších v Európe, o čom svedčí tohtoročný rekordný počet prihlásených tímov do Pohára národov. Navyše, početne navštevované firemnou cieľovou skupinou. Každý rok sa snažíme úroveň nielen udržať, ale aj o kúsok dvihnúť. Predstava, že zajtra bude horšie ako včera, je moja stála nočná mora. Utešujem sa tézou, že keď po niečom veľmi túžiš, svet sa spojí, aby ti to splnil.“ Čo je pravdy na tom, že si kone vyberáte podľa očí? ,,Nikdy som si nevzal koňa, čo mal tupý pohľad. Z očí vytušíte dušu. Moji ľudia vo firme by vám potvrdili, že mám na to oči. Aj pri prijímaní do manažérskych pozícií vychádzam z toho, že všetko sa dá naučiť, ale duša sa dá ťažko zmeniť. Neviem sa rozprávať s ľuďmi, ktorí sa mi nedívajú do očí.“ Vy si potrpíte na stabilite pracovného tímu, však? Badať to aj na organizačnom štábe Grand Prix. „Zakladal som firmu s mladíkmi vo veku 24-25 rokov. Všetci sú dodnes v nej. Nie vždy som súhlasil s tým, čo robili, ale nikdy som im nedal po hlave, lebo som si uvedomoval, že ak trikrát po nej dostanú, na štvrtý raz samostatne nič neurobia a budú len poslušní. Ja nechcem poslušných ľudí. Chcem ľudí, ktorí sa dokážu samostatne rozhodnúť. Poslušných ľudí musíte viesť, ale keď máte dávať povely, dokážete riadiť troch-štyroch, nie stovky alebo tisícku. Šéf musí pochopiť, že nie je najmúdrejší a že dobré nie je len to, čo on vymyslí.“ Mnohé športy sa sťažujú na klesajúci záujem detí – ako je na tom jazdectvo? „Tento problém nepoznáme. V pretechnizovanom svete sa ľudia prirodzene utiekajú k prírode. Ak aj do nej nechodia, chovajú škrečky, biele myši, starajú sa o akvárium, len aby boli k nej bližšie...“ Jazdectvo je posledný open šport – v ňom muži a ženy súťažia bez rozdielu pohlavia. Ktoré oň prejavuje väčší záujem? „V detskom veku deväť z desiatich sú dievčatá. Prídu zo školy, zájdu do boxu, s vrodeným materinským citom si pritúlia svoju hlavu ku konskej a vysťažujú sa z trojky, čo dostali. Chlapci majú väčší diapazón športových možností. Neskôr sa však pomer dievčat a chlapcov vyrovnáva. Ja som sa vždy snažil, aby sa mi o kone starali dievčatá, lebo chlapci chcú dokazovať, kto je šéf, a to ja vo vzťahu ku koňom nemám rád. V ňom musí byť symbióza. Kôň, ktorý je len poslušný, nie je dobrý. Treba ho viesť k tomu, aby bol schopný prejaviť aj vlastnú vôľu a v prípade potreby opravil chybu jazdca.“ <div class="clanok-plus"> <div class="clanok-plus-nadpis">Andrej Glatz</div> Narodený: 18. februára 1947 v Košiciach Športová kariéra: 6-násobný majster Československa (1971 – 1986), víťaz Grand Prix Bratislava 1975 a jej rekordný 35-násobný účastník Funkcionárska kariéra: predseda jazdeckého klubu Slávie STU (predtým SVŠT), prezident Slovenskej jazdeckej federácie, šéf organizačného výboru Grand Prix Bratislava CSIO Profesionálna kariéra: odborný asistent SVŠT (predchodca STU), šéf správy majetku Slávie SVŠT (STU), generálny riaditeľ Motor-Car Wiesenthal & Co., generálny riaditeľ DaimlerChrysler Automotive Slovakia, generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia Diplomatická kariéra: konzul Peruánskej republiky na Slovensku </div>

Domov

Ďalšie športy

Motorizmus

Vodné športy

Atletika

Americký futbal

Šípky

Snooker

Olympijské

Paralympijské

Ostatné športy

Futbal

Futbalnet

Hokej

Cyklistika

Tenis

Formula 1

Výsledky

Halové športy

Zimné športy

Život po kariére

Sportnet na východe

Blog

Športové osobnosti

Redakcia a kontakty

Vypnutie AdBlock

Podcasty

Šport v TV

MS v hokeji 2024

Príprava MS v hokeji 2024

Giro d'Italia 2024

MS v hokeji U18 2024

MS v snookri 2024

Juraj Slafkovský

Denný program

Comeback Petry Vlhovej

Sportnet history

ME vo futbale U17 2024

Kalendár 2024

Tour de France 2024

EURO 2024

OH 2024

MS v hokeji U20 2025

MS v hokeji 2025

ME vo futbale U21 2025

Rozhovory

Komentáre a glosy

Analýzy

Mládežnícka Liga majstrov

Petra Vlhová

Nela Lopušanová

Mikaela Shiffrinová

Chuťovky z NHLky

Prestupy a špekulácie vo futbale

Šimon Nemec

Peter Sagan

Cristiano Ronaldo

Dalibor Dvorský

Samuel Honzek

Connor Bedard

Maxim Štrbák

Adam Gajan

Juraj Pekarčík

Martin Mišiak

Alex Čiernik

Slovenská futbalová reprezentácia

Gino Mäder

Slovenská hokejová reprezentácia

Vojna na Ukrajine

Ľudovít Klein

Martin Buday

Pelé

Filip Mešár

Adam Sýkora

Marek Hamšík

Zdeno Chára

Roger Federer

Sportnet PLUS

Udalosti týždňa

Podcast Vykroč

Slovensko - Nemecko, prehľad zápasu skupiny B na MS v hokeji 2024

Však ste radi, že Edmonton hrá play-off. Nemcom chýbajú na MS najväčšie hviezdy

Tomáš Tatar a Moritz Seider v zápase Slovensko - Nemecko na MS v hokeji 2022.

tomas-tatar-ms-v-hokeji-2022.jpg

Kelemen už trénoval s tímom. Som rád za šancu, hovorí pred štartom MS

Útočník Miloš Kelemen počas dopoludňajšieho piatkového rozkorčuľovania pred zápasom B-skupiny Slovensko - Nemecko

ČR Hokej MS2024 Ostrava B SR Nemecko tréning.jpg

Kde sledovať MS v hokeji? Zápasy vysiela súkromná televízia, streamovacia služba bude bezplatná

V hokejovom štúdiu Jojky sa počas MS vystrieda viacero expertov a hostí.

DSC08544.JPG

Pokuty či zaváhanie Sagana idú bokom. Slovenský tím dosiahol veľký úspech

Slovenský cyklista Peter Sagan z tímu Pierre Baguette.

Peter Sagan.jpg

Medzi striedačkami bojoval o hokejku Cehlárika. Rusnák: Otec mi nikdy nepomohol

ondrej-rusnak.JPG

Cyp jak lampa. Ľudia tu sprosto hovoria a milujú šport. Ostrava už nie je čierna, ale pestrá

Ostravský youtuber a patriot Jan Petrus.

IMG_4258.JPG

Slovenskí lukostrelci končia na ME, vypadli Baránková aj Bošanský

290623luk_ jozef bošanský_GAL_EH Krakow_2.jpg

Vlani zažiarila. Forster si na prestížnom mítingu zopakuje dvojboj

Slovenská prekážkárka Viktória Forsterová

SR Atletika míting P-T-S TK BAX.jpg

Nezabudnuteľný zážitok aj motivácia. Súčasťou olympijskej štafety bola aj Slovenka

Popovicova.jpg

Odštartujú Slováci MS v Česku víťazne? Program a výsledky na dnes (piatok, 10. máj)

Slovenskí hokejisti štartujú na MS v hokeji 2024, v prvom zápase vyzvú Nemecko.

SR Bratislava Hokej MS MS2024 Príprava BAX.jpg

Tím Sloveniek zvládol ďalší krok a naďalej bojuje o miestenku do Paríža

denisa barankova.jpg

Diskusia: Glatz: Viac koní dáva pusu, než kúše

Ďalšie športy