Polhodinu pred štvrtkovým finále s Kanadou ste sa prechádzali ako pred pohodovým filmom v kine.
„Už dávno nemávam nervy pred hocijako dôležitým zápasom. Viem, že sa musím sústrediť len na hru a nič iné si nevšímať.“
Po zápase v piatok ráno bol váš hlas silne poznačený. Tak dôrazne ste dirigovali obranu?
„(smiech). Možno som niečo dirigovala, ale išlo o oslavné posedenie po titule. Poriadne sme to natiahli.“
Ktorý moment alebo časová fáza súboja s Kanadou bola pre vás najťažšia?
„Celé stretnutie bolo pre mňa rovnako ťažké. Aj keď dala náš gól Maryška Herichová, aj keď hrali Kanaďanky bez brankárky.“
Vy ste stáli v hokejovej bránke aj na olympiáde vo Vancouvri, kde nám Kanada naložila 0:18. Satisfakcia?
„Trochu áno. Ale v hokeji na Kanaďanky ešte dlho nebudeme mať. Ja tiež beriem hokejbal ako doplnkový šport. Hrávam ho málo, na Slovensku neexistuje ani ligová súťaž.“
V čom je hokejbal odlišný od hokeja?
„Najviac pohybom, pri hokejbale sa asi viac narobíte nohami.“
Používate pri hokeji najrozšírenejší štýl butterfly?
„Nie vyhranene. Som niečo medzi tým a stand up. Pri hokejbale je používať butterfly viac riskantné, dievčatá i chalani sa držia dlhšie hore.“
Čítali ste, alebo vám niekto rozprával, ako v roku 1976 vychytal brankár Dzurilla v Kanade jej prvú prehru na nulu v histórii? Vám sa to podarilo v hokejbale.
„Zvláštne, milé. Fotili sme sa v Sieni slávy na štadióne pri artefaktoch pána Dzurillu. Vtedy mi to nenapadlo.“
Aký máte vzor?
„Zásadne žiadny.“
Páčil sa vám Tim Thomas z Bostonu?
„Páčil, ale ja radšej ostanem Zuza. Baby mi hovoria aj Tomča.“