Bývalú slovenskú akrobatickú lyžiarku ZUZANU BERNARDOVÚ poznajú fanúšikovia skôr pod dievčenským menom Stromková. 

Tridsaťtriročná rodáčka z Liptovského Mikuláša ukončila kariéru v roku 2018 a momentálne je na materskej dovolenke. Život jej však priniesol rôzne skúšky a pri jednej z nešťastných náhod takmer úplne oslepla. 

„Nebojím sa už ničoho. Som pripravená na každú výzvu v živote,“ povedala v rozhovore pre Sportnet, v ktorom podrobne opísala život po náročnej operácii. 

Na jeseň minulého roka sa vám stala vážna nehoda. Do oka vám vletela loptička a videli ste iba tmu. Čo sa stalo? 

Po štyroch rokoch na materskej dovolenke som sa potrebovala odreagovať od bežného stereotypu. Zobrala som ponuku na fotenie eventovej akcie – športového dňa. 

Nehoda sa mi stala popri fotografovaní paintballu, na konci hry, keď už ľudia odchádzali z ihriska. Vtedy ma trafila gulička rovno do oka, kde sa rozprskla. 

Aká veľká bola tá gulička? 

Prirovnala by som to ku guličkám, s ktorými sme sa ako deti kedysi hrávali na chodníkoch a schovávali ich do jamky. 

Čo nasledovalo potom? 

Pri príchode do nemocnice v Ružomberku mi doktorka povedala, že to nevyzerá dobre. Mala som vnútorné krvácanie a v oku bolo veľmi veľa farby z paintballovej loptičky, ktorá sa mi tam vyliala. Pred operáciou teda ešte nevedeli určiť rozsah poškodenia. 

Vážnosť situácie som pocítila až vtedy, keď som podpísala papier v nemocnici, čo by sa stalo v prípade, ak by sa operácia nevydarila a museli by mi vybrať celé oko. 

Aké boli vaše pocity, keď ste sa prebrali po operácii?

Oko som mala previazané. Doktor sa ma spýtal, či mi môže všetky informácie povedať naraz alebo postupne dávkovať. 

Povedal mi, že operácia trvala dlhšie, ako si predstavoval, pretože mi z oka a z cievok za okom zoškraboval farbu, ktorej tam bolo dosť veľa. Zadný aj predný segment oka bola vážne poškodený. Bolo zničené všetko, čo sa v ňom nachádza. 

Ak by bol strelec ku mne bližšie, tak by som mohla zomrieť. Za okom nie je žiadna kosť, iba mozog. 

Povedal mi, že farbu sa snažil odstrániť, ale zašla až do ciev za okom a keďže je toxická, nevie, či to moje telo príjme. Ak by sa oko zapálilo a liečebný proces by nenapredoval, museli by mi oko vybrať. 

Oči sú totiž párový orgán. Ak je problém s jedným, môže so sebou stiahnuť aj to druhé a o zrak by som mohla prísť úplne. Našťastie, lekári urobili dobrú prácu a komplikácie nenastali. 

Ako momentálne vyzerá vaše oko? 

Oko sa mi zmenšilo a vizuálne nie je veľmi príťažlivé. Nechala som si naň vyrobiť ortézu, ktorá mi ho prekrýva, aby pôsobilo vizuálne krajšie. Ortéza vyzerá takmer ako vyberateľná škrupinka, v tvare kontaktnej šošovky, ktorá je domaľovaná podľa druhého oka a zasahuje aj do bielka. 

Je ešte nejaká šanca, že by ste na oko znova videli? 

Momentálne nie je žiadny lekár, ktorý by vedel transplantovať sietnicu. Vo svete sa robili zatiaľ iba pokusy. Ak sa vydarili, tak človek videl svetlo bez obrazu. To považovali za úspešnú operáciu. 

Zisťovala som si rôzne možnosti, ale transplantácie sietnice nie sú zatiaľ tak v popredí, aby vedeli moje oko opraviť. Verím však, že medicína sa posunie vpred a raz bude existovať možnosť, ako znovu vidieť a podstúpiť niekoľko transplantácii zničených častí oka. 

Momentálne sa s tým nedá nič robiť a šancu znovu okom vidieť nemám. 

Ako fungujete s jedným okom? Máte iné vnímanie prostredia? 

Život sa mi na niekoľko mesiacov obrátil naruby. V tom čase som aj ja potrebovala niekoho neustále pri sebe a najmä pokojný režim, aby sa oko nevystavovalo tlaku.