Štvrtok, 28. január, 2021Meniny má Alfonz

Zo srdca im padol veľký kameň

Košice dobojovali svoju záchranársku vojnu úspešne. Na snímke v bielom Marko Milinkovič v súboji s dubnickým súperom. (Autor: TASR/Radovan Stoklasa)
Sportnet|Publikované 16. máj 2010 o 22:00

Žlto-modrí sa totiž postarali o malý futbalový zázrak. Po jeseni im nik nedával veľké šance na prežitie. Ale oni ťažkú skúšku odolnosti prežili a udržali ligovú príslušnosť možno aj pre niekoľko ďalších generácií...

V máji, pred 65 rokmi, sa oslavoval koniec druhej svetovej vojny. Tohto roku v máji oslavujú Košice koniec futbalovej vojny. Vojny o záchranu v najvyššej slovenskej súťaži. Zbrane utíchli a hráči MFK si konečne môžu vydýchnuť. Aj keď doráňaní z množstva menších jarných bitiek, cítia sa ako víťazi.

KOŠICE. Ale boli to nervy v tej Dubnici. Košičania vedeli, že v prípade aspoň jednobodového zisku ich dianie na ostatných štadiónoch, kde hrajú ďalší namočení, vôbec nemusí zaujímať. "Priebežné výsledky z Dunajskej Stredy ani Bratislavy sme nevedeli, ani cez polčas, a vlastne až do konca zápasu," tvrdí kapitán MFK Róbert Cicman. "Po prestávke bola svetelná tabuľa za nami a iba Kamil Kuzma na nej v závere zápasu zaregistroval, že Dunajská Streda vyhrala nad Trnavou. No radšej sme sa na tú tabuľu vôbec neobzerali, plne sme sa koncentrovali len na to, čo sa deje na ihrisku."

A tam sa to vyvíjalo celkom priaznivo. Po bezgólovom polčase sa Košičania ujali vedenia zásahom z jedenástky, ktorú bezpečne premenil "juhoafrický náhradník" Novák. Zverenci trénera Milojeviča totiž nešli do Dubnice iba brániť, ale pokúsiť sa aj skórovať. "Samozrejme, v prvom rade sme vychádzali zo zabezpečenej obrany, ale z protiútokov sme sa snažili dať aj nejaký gól. V prvom polčase sme mali k tomu tri či štyri celkom dobré príležitosti, ale žiaľ, zostali nevyužité. Našťastie, potom prišla tá penalta..." A hneď sa lepšie dýchalo. "Iba niekoľko minút, lebo Dubnica dosť rýchlo vyrovnala. V našich radoch zavládla veľká nervozita, lebo sme nevedeli, čo sa deje na ostatných štadiónoch. Posledných desať minút sme sa sústredili už iba na ubránenie nerozhodného výsledku. Veru, už sme iba odkopávali lopty. Kto bol kde otočený, snažil sa poslať loptu čo najďalej."

Až kým sa neozval záverečený hvizd rozhodcu Pavlíka. "Po ňom zavládla v našom tábore neopísateľná radosť, lebo nervozita bola s blížiacim sa koncom zápasu stále väčšia. Konečne nám zo srdca spadol veľký kameň, ktorý nás tlačil celú jar. Aj keď sme vyhrávali, stále sme boli poslední, a až pred posledným kolom sa to zmenilo. No pod veľkým tlakom sme hrali až do poslednej minúty tejto sezóny. Preto sme sa po zápase v Dubnici tak radovali. Šatňa na ich štadióne však zostala celá, a myslím, že ani vodič nášho autobusu sa nemôže sťažovať, lebo po návrate domov sme autobus popratali."

Zásoby dopĺňali na benzínke

Cesta bola dlhá, ale ubehla rýchlo. "Do Košíc sme dorazili o pol druhej v noci. Zastavili sme sa iba na jednej benzínke, aby sme nakúpili zásoby. Trocha sme im ju 'vybielili', a pobrali sa ďalej. Alkohol bol tentoraz výnimočne povolený, ale šampanské nechcel nikto, lebo z neho bolí hlava. Záchranu v lige sme tak oslávili niekoľkými pivkami."

Kto zostane?

Včera boli Košičania na slávnostnej večeri, ktorú pre nich pripravilo vedenie klubu. Mala to byť aj rozlúčka s ich trénerom Goranom Milojevičom i niektorými spoluhráčmi. "Hneď po zápase v Dubnici nám tréner poďakoval za dobrú robotu, podobne, v mene hráčov aj ja jemu, za to, čo pre nás urobil. Deň po skončení sezóny je ťažké povedať, či budeme spolu pokračovať aj v ďalšom ligovom ročníku. Sotva tu ostanú všetci hráči, ktorí sa zaslúžili o záchranu, lebo viacerým končia zmluvy. A či tu ostane tréner? Uvidíme."

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.