Pozerali sa s údivom. Bolo cítiť, že sa chcú prihovoriť. „Aký šport budete robiť na olympiáde?“ opýtali sa ma na letisku dve Ázijčanky.
Po odpovedi, že všetky, sa čudovali. Som novinár, nie športovec, ozrejmujem im. Sú dva dni pred začiatkom zimných olympijských hier. „Vidíme, že všetky cesty vedú do Pjongčangu,“ hovoria.
Mali pravdu. V Dubaji na letisku sa striedali nápisy Slovakia, Italy, Iran, Georgia či Norway.
Niektorí boli športovci, iní novinári. S Nórmi leteli dokonca aj dve lyžiarske legendy Lasse Kjus a Kjetil André Amodt. Obaja budú počas hier spolukomentátormi Eurosportu.
Po prílete na letisku Inčeon v Soule zase upútal robot, ktorý zdvihol pravú ruku, zakýval ňou a v angličtine povedal: Vitajte na olympiáde v Pjongčangu.
O návštevníkov sa budú starať aj roboty. Juhokórejčania akoby aj týmto chceli naznačiť, že ich olympijské hry budú iné, lepšie a veľkolepejšie.
Dokázali to aj na novej rýchlodráhe z Inčeonu, ktorá ide cez Pjongčang až k moru ku Gangnaungu, kde budú hrať svoje zápasy slovenskí hokejisti.
Cesta, ktorá pretína takmer celý polostrov od západu na východ, trvala dve hodiny a rýchlovlak miestami šiel rýchlosťou až 250 kilometrov za hodinu.
Po vystúpení v Gangnaungu zaujali dve veci. Veľký nápis, ktorý symbolizoval, že sa začínajú olympijské hry, a veľká zima.
Bolo desať hodín večer miestneho času a teplomer ukazoval mínus päť. Pocitová teplota však bola oveľa nižšia. A to sme zatiaľ len pri mori.