Sobota, 23. január, 2021Meniny má Miloš

Zápal Košičanom nechýbal, ale prejav bol neškodný

Bolo ich plné ihrisko. Košičan Čonka (vľavo) a slovanista Šebo patrili v zápase 12. kola Corgoň ligy v Čermeli k najlepším. (Autor: Veronika Janušková)
Sportnet|Publikované 18. okt 2010 o 22:00

Ani zápas so Slovanom nepriniesol zásadný obrat v historickom vývoji dejín corgoňligového ročníka 2010/11. Pozícia MFK Košice sa vôbec nezlepšila, ba naopak, žlto-modrí sa po strate ďalších troch bodov zosunuli až na úplné dno 12-člennej tabuľky.



KOŠICE. Ale treba povedať, že tréner Tarkovič prevzal hráčsky materiál v nezávideniahodnej situácii, pred azda najťažším dvojzápasom jesene. Nebol to práve najideálnejší čas robiť s ním zázraky. Po prehre so Slovanom ďalší "mučeník" na tŕnistej trénerskej stoličke povedal: "Chlapcom nemám čo vyčítať, zápas odohrali s maximálnym úsilím a súperovi boli vyrovnaným partnerom. S výkonom mužstva i herným prejavom môžem byť spokojný, je to obrat k lepšiemu."

Šeba nevidel

S niečím sa dá stotožniť, s niečím možno stále polemizovať. To nasadenie bolo v poriadku, lebo s takým zápalom ako proti Slovanu sme v tejto sezóne väčšinu Košičanov hrať ešte nevideli. S tým herným prejavom je to trošku horšie, pretože ním jednému z kandidátov na majstrovský titul príliš neublížili. V ofenzíve je to stále dosť "čajové", na góly sa musia Košičania veľa nadrieť, a keď ich nedajú a pritrafí sa nejaká chybička v okolí vlastnej brány, je po "vtákoch". Len tak na ilustráciu, kiks Jara Kolbasa krátko pred prestávkou (aj keď ešte neznamenal tragédiu). "Ani poriadne neviem, ako k tomu došlo, ešte som to nevidel v televízii," vravel polhodinu po zápase, keď opúšťal košickú šatňu medzi poslednými. "Nie, chlapci mi nič nevytýkali, azda aj preto, že Darko potom jedenástku chytil. Futbal je aj o chybách, aj taká sa niekedy pritrafí. Keď som sa pozrel dozadu, registroval som pred našou šestnástkou spoluhráčov Dobiasa s Cicmanom. Šeba som vôbec nevidel, nečakal som, že sa tam môže objaviť. Keby som ho videl, určite by som malú domov brankárovi nedával."

Tomu neostávalo nič iné, len zatiahnuť za záchrannú brzdu, aby zastavil rýchlik s názvom Šebo, ktorý sa naňho rútil. Ale potom si vychutnal Halenára, ktorý má z bieleho bodu solídnu úspešnosť zásahov.

"Kopol som to do rovnakého kúta ako naposledy v Dunajskej Strede. Možno že to košický brankár videl, čo mu pomohlo pri rozhodovaní, na ktorú stranu sa má hodiť," obhajoval svoje zlyhanie pri penalte útočník Slovana.

"Našťastie, nebolo rozhodujúce, a dali sme aj víťazný gól. Po tej únavnej ceste to nebolo jednoduché, ešte aj počas rozcvičky sme boli akísi malátni, a dlhšie nám trvalo, kým sme to rozbehali. Ale na tom katastrofálnom teréne to išlo veľmi ťažko, nedalo sa pohybovať, nieto ešte presne prihrať."

Rôzne názory

V tutovke, v ktorej sa Halenár ocitol po hodine hry spolu so Šebom, však prihral presne, lebo mu v tom nik nebránil, ani súperovi protihráči, ani zlý terén. Čermeľ soptil, že to bolo z ofsajdu. Ale forward Slovana má na chybné pozičné postavenie košických obrancov iný názor. "Nech si vravia, čo chcú, ja som v ofsajde určite nebol. Vybiehal som z hĺbky poľa, keď mi to Igor Žofčák po výkope brankára dával z jednej, a vtedy boli predo mnou ešte traja košickí hráči, takže o ofsajde nemôže byť ani reči." A jeho spoluhráč mohol dať vari najľahší gól svojej kariéry.

Apropo, Šebo... V sobotu ho bolo plné ihrisko. Návrat do reprezentácie, v čo už možno ani nedúfal, mu evidentne prospel. "Samozrejme, človeka to poteší. Aj keď som toho veľa v tých dvoch zápasoch nenahral, boli to krásne dva týždne, ktoré som prežil s chlapcami z národného tímu."

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.