Pôsobil v slávnom Interi Miláno, vyskúšal si Bundesligu i Premier League. Bývalý reprezentant VRATISLAV GREŠKO bol pätnásť rokov na čele rebríčka najdrahších prestupov slovenských futbalistov.

Ako vnímal vystúpenie Slovákov na majstrovstvách Európy? "Nemôžete vyhodiť všetkých hráčov, ktorí majú nad tridsať," tvrdí.

Verejnosť je kritická k výkonom slovenských futbalistov na európskom šampionáte. Ako ste to videli vy?

Hodnotiť by mali v prvom rada tréneri, ktorí majú najväčší prehľad o tom, koho a prečo vybrali. A za akým cieľom tam šli. Slovensko, žiaľ, nemá taký výber hráčov, ako iné krajiny. Nemáme veľmi z čoho vyberať.

Na druhej strane sa ľudia pýtajú, ako je možné, že iní dokážu stále vygenerovať kvalitných hráčov. Myslím krajiny, ktoré sú zhruba také veľké ako my. Trebárs Chorvátsko, Česko či Belgicko. Sú to otázky, na ktoré treba hľadať odpovede.

Tréner reprezentácie Štefan Tarkovič vyhlásil, že jeho tím dosiahol maximum zo svojich možností. Aký je váš pohľad?

Vždy sa dá dosiahnuť viac. Neviem, v akej konštelácii sa mužstvo nachádzalo. Už v baráži sme boli na hrane a ušli sme hrobárovi z lopaty. Neviem, či sme mali reálne na viac.

Čoraz viac sa objavujú názory, že Slovensko zaspalo dobu a hrá nemoderný futbal. Je to tak?

Na to je jednoduchá odpoveď. Niekedy sa na Slovensku robil výber. Dnes, keď sa pozriete na mládež, tak robíme iba nábor. Chlapcov, ktorí hrajú futbal, je oveľa menej. Tam sa to všetko začína. A potom sa vám výsledok preklopí do reprezentačného výberu.

Vzhľadom na to sme ešte stále na tom dobre. Všetko sa začína u detí. Ak budeme vytvárať pre mládež vhodné podmienky, tak sa to zmení. Inak stále budeme balansovať na tenkom ľade. To znamená, že raz sa nám dariť bude, a potom zase nie. Teraz sme na krivke, že ideme skôr dole.

Slovensko nie je európska veľmoc, ale ani outsider ako Malta či Faerské ostrovy. Za celý turnaj však reprezentačný tím trafil priestor súperovej bránky iba dvakrát. Žiadne iné mužstvo na šampionáte si nevytvorilo tak málo šancí. Nie je to málo aj na outsidera?

Treba vedieť odhadnúť svoje možnosti. Ak by sme nedostali pätnásť minút pred koncom so Švédmi gól, tak by sme postúpili. Bolo to relatívne tesné. Nerátalo sa, že niečo dosiahneme proti Španielsku. Vždy, keď je neúspech, tak sa hľadajú príčiny. Štatistiky sú nejaké merateľné ukazovatele.

Už dávno som vravel, že sa mi páčil na hrote útoku Adam Nemec. Je ťažké nájsť takého hráča. Skúšali sme Davida Strelca, zranil sa. Bol tam Ivan Schranz, zranil sa. Stále niečo lepili a hľadali. Nemáme taký výber, aby sme ich mohli nahradiť.

Aj to je jedna z príčin, prečo sme boli bez klasického hrotového útočníka. Ak máte nejaký systém a výstavbu hry, ale nemáte tam vpredu hráča, ktorý spĺňa vaše požiadavky, tak je to zložité. Neviem, v akom rozpoložení bol Róbert Boženík.

Tarkovič vravel, že Boženík bol v poriadku, ale že mu typologicky vyhovoval viac Michal Ďuriš. 

Tréner rozhoduje o tom, ako bude hrať a berie zodpovednosť za to, ako sa rozhodol. Je na ňom a tiež na Slovenskom futbalovom zväze, aby to zhodnotili.

Tarkovič vyhlásil, že mužstvo sa pod jeho vedením posunulo ďalej. Myslíte si to aj vy?

To by som nechal na iných. Vždy vás zhodnotia výsledky. My sme už na majstrovstvá Európy postúpili s odretými ušami. Mali sme šťastie. Treba neustále generovať hráčov. A už od mládeže ich drilovať, aby sme mali lepší výber, ako máme teraz.

Špekuluje sa, či by sa Slovensko nemalo vybrať inou trénerskou cestou. Aký je váš názor?

Mne neprináleží hodnotiť, či by mal Tarkovič zostať. Nevieme, akú má SFZ víziu či požiadavky na reprezentačného trénera. Vždy sa rozhoduje ľahšie, keď je úspech. Je ľahko povedať - vymeňte ho a dajte tam iného. Je to aj o tom, aký materiál máte na výber. Chalani, čo sú tam teraz, nemôžu hrať donekonečna. Vek sa nedá oklamať.

Už po majstrovstvách Európy 2016 vtedajší reprezentačný tréner Ján Kozák vyhlásil, že tím potrebuje generačnú výmenu. Ako to vidíte vy?

Už pán tréner Kozák začal s generačnou výmenou. Vytiahol Milana Škriniara či Stanislava Lobotku. Pomaly to začal meniť. Je tam už niekoľko nových hráčov. Ale sú tam aj hráči, ktorí už pomaličky majú svoj vrchol za sebou. Bude to treba dopĺňať a meniť. Futbal však nie je taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá.

Slovensko malo na jednej strane obrany Petra Pekaríka, na druhej Tomáša Hubočana. Prvý bude mať na jeseň 35, druhý je ešte o rok starší.

To je veľa. Keď som mal tridsaťjeden či tridsaťdva, povedal som, že to už moje telo nezvládne. Že je toho veľa. Sám som povedal, že treba dať príležitosť mladším. Každý by to mal sám vedieť vyhodnotiť. Nevidel som význam.

Otázne je, koho sme si namiesto nich vychovali či pripravili. A či máme iné alternatívy na posty, ktoré chceme meniť. Nemôžete vyhodiť všetkých hráčov, ktorí majú nad tridsať. To sa nedá z jedného dňa na druhý.

Podľa štatistík Európskej futbalovej únie (UEFA) bol najrýchlejším Slovákom na šampionáte Tomáš Hubočan, ktorý skončil celkovo na 94. mieste. Bol to najstarší hráč národného tímu na turnaji. O čom to svedčí?

Najrýchlejšia na ihrisku je aj tak myšlienka. Až potom je lopta a až potom hráč. Dôležité je, ako rýchlo na ihrisku myslíte. Až potom sa berú do úvahy ďalšie parametre. Zase sa musíme vrátiť k mládeži. Musíte na tom pracovať odmalička a hľadať typologicky správnych hráčov.

Je samozrejmé, že krajní hráči majú byť dynamickí a rýchli. Každý post má nejaké parametre. Nemôžeme skĺznuť do toho, že krajného obrancu budeme rýchlostne porovnávať so stopérom. Treba to riešiť komplexne. Nie tak, či sme pomalí alebo rýchli.

Nemyslím si, že by sme boli extra rýchli trebárs pred štyrmi rokmi. Tím bol však skôr zohratejší a boli tam silné osobnosti. Chytila sa víťazná vlna a išlo to. Vtedajší tréner Kozák vedel hráčov pripraviť a motivovať.

Fanúšikom chýbalo od tímu viac nasadenia a chcenia. Vám nie?

Nemyslím si, že naši hráči nechceli. Robili maximum, ale na viac zrejme nemali. Momentálne je taká situácia. Tým istým problémom si prešli nedávno aj Česi. Aj oni majú za sebou relatívne dlhé neúspešné obdobie. A teraz sú opäť hore.

Na to, aby ste mali dobrých, rýchlych a technických futbalistov, ktorí sa orientujú v priestore a fungujú v systéme, musíte ich vyprodukovať už v iných vekových kategóriách. Kedy náš mládežnícky výber postúpil na veľký turnaj? Trebárs reprezentácii do 21 rokov sa to podarilo za tridsať rokov iba dvakrát.

Aj to je určité meradlo, prečo nedokážeme produkovať hráčov pre reprezentačné áčko. Hráči z konkurenčných tímov majú v tomto často výhodu. 

V súčasnom výbere je však veľa hráčov, ktorí pred štyrmi rokmi uspeli práve na majstrovstvách Európy do 21 rokov. Trebárs Škriniar, Lobotka, Haraslín, Šatka, Valjent, Bénes.

Treba spraviť v prvom rade dobrý mix a vybrať zo spomínanej kategórie trebárs štyroch najlepších. To nie je o tom, že jedna generácia postúpi raz za iks rokov a zoberieme z nej desať najlepších hráčov. Nie je to také jednoduché.

Tarkovič sa ponosoval, že veľa hráčov z reprezentačného kádra vo svojich kluboch nehrávalo. Kritici sa zase pýtajú, prečo na turnaj zobral nepripravených hráčov. Čo si o tom myslíte?

Týmto som si tiež prešiel. Písalo sa o mne, že by som nemal hrať, lebo nehrávam v klube. Do každého hráča nevidíme. Ani vy, ani ja. Nevieme, ako tí hráči fungovali v kluboch, aký mali tréningový proces.

Je to aj o tom, ako ste nastavený. Keď ste v silnom klube, máte dobrý tréningový proces a dáte do toho všetko, prídete veľmi dobre pripravený aj do reprezentácie. Aj napriek tomu, že ste veľa nenahrali.

Je skôr otázka, ako v klube pracovali. Ja si myslím, že trebárs Haraslín je šikovný chlapec a prišiel dobre pripravený. Aj napriek tomu, že za Sassuolo toho odohral v talianskej lige málo. Teraz sa každý snaží hľadať chyby. Raz sme starí, potom pomalí. Alebo nehrávame.

S podobným problémom sa už niekoľko rokov potáca aj hokejová reprezentácia. Tiež to riešia. A pomaličky sa z toho dostávajú. Potrebujeme, aby sa mladí chlapci dostali von a získavali skúsenosti. Ak by sme však postúpili zo skupiny, tak to tu nikto nerieši. Dôležité je tieto veci analyzovať s chladnou hlavou. Nie panikáriť.

V hokejovej reprezentácii spravili rázny rez a stavili na mladých hráčov.

Tento rok sa nemohlo vypadnúť z A–kategórie. Mohli ísť do väčšieho rizika. Medzi starších dali mladú krv a môže sa stať, že o dva či tri roky to prinesie osoh.

Aj nezainteresovaní odborníci zo zahraničia tvrdili, že Slovensko hralo najmenej atraktívny futbal na šampionáte. Nie je to tak?

Ak máte v kádri veľa hráčov nad tridsať rokov, nemôžete čakať, že budete turbo rýchly. Ja nevidím do herného systému, čo chceli hrať. Nevidel som tréningový proces. Potom mi je to ťažko hodnotiť.

Za vašej éry postúpilo na majstrovstvá Európy 16 tímov, dnes je to až 24. Nepreceňuje sa, že už samotný postup je veľký úspech?

Áno, je na diskusiu, či sa to nepreceňuje. Za našich čias bolo zložitejšie postúpiť. Treba priznať, že dnes je situácia pre menšie krajiny priaznivejšia. Som zvedavý, akou cestou sa slovenský futbal vyberie. V ďalšom cykle príde k obmene, ktorá bude veľká. Treba však dodať, že na týchto majstrovstvách nemajú tímy rovnaké podmienky. Niektoré hrajú doma, ďalší lietajú aj tritisíc kilometrov.

Trebárs Česi precestovali takmer naviac kilometrov. Nemali kemp, ale na zápasy lietali z Prahy. Napriek tomu sú vo štvrťfinále. Nie je to paradox?

Áno. Nemajú ani extra silné mužstvo, ale pôsobia veľmi kompaktne. Možno ich dokáže tréner lepšie motivovať. My to vidíme iba z vonku.

Viac o EURO 2020 / 2021

• Všetko o ME vo futbale
• Program a tabuľky
• Výsledky zápasov
• Slovenský tím
• Informácie