Na olympijských hrách v Paríži obhajuje striebornú medailu v disciplíne K1 vo vodnom slalome. 

Prípravu JAKUB GRIGARA však narušilo zranenie, ktoré ho na nejaký čas vyradilo z tréningového procesu. Dvadsaťsedemročný kajakár verí, že aj na jeho tretej olympiáde predvedie kvalitný výkon s dobrým výsledkom. 

„Ťažko povedať, či dosiahnem na medailu. Je to vodný slalom a každá desatina na trati je úplne iná. Môže sa zmeniť voda, tyčka alebo postavenie lode a musím na to reagovať. Dám do toho všetko a pokúsim sa ísť najlepšiu jazdu,“ uviedol v rozhovore pre Sportnet. 

Miestenku na olympijské hry v Paríži ste získali vlani v októbri. Aký je to pocit kvalifikovať sa na vrcholové podujatie v dostatočnom predstihu? 

Bola to pre mňa veľká výhoda, pretože minulý rok ma poznačila operácia pravého ramena. Nemohol som podľa predstáv odrobiť zimnú prípravu. Celý rok sme tomu prispôsobili. 

Nebol som teda v najlepšej forme a preto som rád, že sa mi v októbri podarilo vybojovať miestenku. Mali sme desať mesiacov na to, aby sme sa dobre pripravili na olympijské hry.

Prípravu po zisku miestenky ste označili za najlepšiu v kariére, ale v závere ste sa nevyhli komplikáciám. Čo sa presne stalo? 

Všetko to vyzeralo veľmi dobre, bol som na svojich maximách od kondičných po silové parametre. Bol som za to veľmi rád. Vo februári som šiel na vodu a na druhý týždeň sa mi podarilo natrhnúť si sval zo zadnej strany ramena na chrbte. 

To ma stoplo na šesť týždňov a musel som ísť dole z vody. Nemohol som robiť kondičný tréning s vrchnou časťou tela. Dosť ma to obmedzovalo. Potom som sa snažil čím skôr dostať do formy, čo nám prinieslo ďalšie problémy so zápalom. 

Jarná časť bola komplikovaná a museli sme sa pobiť s rôznymi problémami. 

Zranili ste sa na sústredení na ostrove Reunion v Indickom oceáne. Ako ste to riešili? Šli ste späť na Slovensko? 

Hneď, ako sme sa dozvedeli, že je tam trhlina a nemôžem pokračovať v tréningu, tak sme sa snažili dostať sa čím skôr domov. Doma mám veľa odborníkov, ktorí mi pomáhajú so starostlivosťou o rameno a s udržaním sa v tréningovej kondícii. 

Už na tretí deň od zranenia sme boli doma a mohli sme sa o zranenie starať. 

Pred olympijskými hrami v Tokiu ste zažili podobnú situáciu. Vidíte v tom paralelu? 

Pred Tokiom ma najprv bolelo ľavé rameno, potom pravé, ktoré som si dal zoperovať a teraz je to ľavé. Je to akoby staré zranenie, ktoré som si myslel, že už tam nie je a bolesť ustúpila. Očividne to tam nejakým spôsobom stále bolo. 

Bolesť sa vrátila v tom najnevhodnejšom čase. Našli sme však spôsob, ako pretekať naplno. 

Vynechali ste niekoľko pretekov vrátane majstrovstiev Európy. Nechýbalo vám súťažné dianie? 

Po všetkých problémoch, ktoré som si zažil, som vedel, že na európsky šampionát nebudem dobre pripravený. V tom momente som musel riešiť aj nejaké rodinné problémy. 

Snažili sme sa do toho dostať a v rámci tréningu som vyskúšal posledné dva Svetové poháre v Prahe a v Krakove. Tam som videl, ako na tom som. 

Nerobil som si z výsledkov žiadnu ťažkú hlavu, pretože som na dva mesiace vypadol z tréningového procesu. Bolo to skôr o tom, aby som si vyskúšal pretekársku trať a nervozitu pred pretekmi. 

Nedávno ste absolvovali sústredenie v Paríži na olympijskom kanáli. Ako sa vám pozdával? 

Oproti poslednému vystúpeniu vlani v októbri je trať naozaj dobrá. Spravili niekoľko zmien a voda v kanáli je teraz férová pre všetkých, pretože sa veľmi nemení. Na niektoré valce sa dá viac spoľahnúť. 

Myslím si, že to budú veľmi pekné preteky. V kanáli je pekná voda, na ktorej sa nám dobre jazdí. Bude to hlavne o fyzickej kondícii, pretože sú tam aj lenivé miesta, v ktorých nám voda nepomôže. Bude potrebné napnúť bicepsy a dostať sa čím skôr do cieľa. 

Je niečo čo vám na kanáli vyhovuje alebo nevyhovuje? 

Veľmi sa mi páči, že sú tam hlboké a stabilné protiprúdy, kde nemusím kontrolovať, ako hlboko ponorím loď a môžem spraviť to, čo viem. Naopak mi vadí, že niektoré časti sa trochu otvárajú a musím sa pripraviť na to, že neviem prejsť technicky, ale musím použiť viac sily.