Do jej úctyhodnej zbierky medailí a trofejí z najvýznamnejších lyžiarskych podujatí totiž chýbal už len Veľký krištáľový glóbus za víťazstvo vo SP.
„V minulých sezónach sme nikdy neabsolvovali celý Svetový pohár, pretože sme preteky vynechávali kvôli príprave na dôležitejšie preteky ako majstrovstvá sveta či paralympiáda. V tomto žiadne z nich neboli, tak sme mohli absolvovať celý SP a zabojovať o Veľký krištáľový glóbus, ktorého zisk bol od začiatku jasným cieľom,“ začala Henrieta Farkašová.
Do kariet im zahralo dobré počasie, ktoré ich sprevádzalo počas prípravy na ľadovci.
Svetový pohár sa skladal zo štyroch kôl. Prvé bolo koncom januára v talianskej Arta Terme, na ňu nadviazalo druhé kolo v španielskej La Moline na prelome januára a februára.
Nasledovala pauza a od začiatku marca pokračoval SP v Amerike. Tretie kolo sa išlo v USA vo Winter Parku a celý kolotoč vyvrcholil finále v polovici marca v kanadskej Panorame.
Novinkou oproti minulým rokom bolo, že z programu vypadol zjazd a pretekalo sa tak v super G, obrovskom slalome, slalome a raz v super kombinácii.
Ako veľká voda
Do SP vstúpila H. Farkašová ako veľká voda. V úvodnom kole v talianskom Arta Terme zvíťazila v oboch obrovských slalomoch i slalome.
„Sedel mi kopec, pretekám tu rada, vyšlo nám počasie. Pretekalo sa mi v pohode,“ vrátila sa pár týždňov dozadu.
Podľa výsledkov sa mohlo zdať, že rovnako ako v minulej sezóne bude stále o veľký krok pred súperkami.
Druhé kolo v La Moline však ukázalo, že to nebude až také jednoduché. Navyše do jej výkonu v Španielsku nepriaznivo zasiahla aj choroba.
„Je možné, že to bolo spôsobené nevyležaným prechladnutím, ktoré ma trápilo na prelome rokov. K tomu sa pridalo aj chladno v hoteli v Taliansku. Zdalo sa, že ma to prešlo, no v La Moline ma to chytilo. Bolelo ma celé telo, mala som teploty, no musela som pretekať, lebo som chcela glóbus.“
K tomu sa pridružil aj jediný pád v sezóne. „V obrovskom slalome som v prvom kole vyhrala a asi s dvojsekundovým náskokom som išla do druhého kola. Pocitovo som išla ešte lepšie, no tri brány pred cieľom prišiel podľa svedkov hrozivo vyzerajúci pád. Našťastie sa nestalo nič vážne, len som získala pár modrín.“
„V minulosti boli mojou špecialitou pády na rovine. Asi som to pred pretekmi zakríkla, keď som o tom hovorila. Pred koncom trate bola najprv strmina a potom rovinka. Pomyslela som si, že keď som zvládla strminu, už to bude OK. V jednej bráne však bol malý hrb, bola som v záklone. Rozhodilo ma a nasledoval pád.“
Keďže v predchádzajúcich dvoch slalomoch skončila zhodne druhá za Ruskou Francevovou, znamenalo to, že v polovici SP mali obe pretekárky rovnako po 460 bodov.
Vo Winter Parku prišla smola
Do druhej časti SP však H. Farkašová pozerala s optimizmom. V Amerike totiž prevládali jej obľúbené rýchle disciplíny.
„Po Španielsku som preto nemala obavy. Rusi sa zameriavali skôr na točivé disciplíny. V rýchlych teda budem dominovať ja, pomyslela som si. Ukazovali na to aj naše časy v obrovskom slalome, kde som pred Ruskou mala veľký náskok.“ V Amerike to bola aj nebola pravda.
Na začiatku marca tak kolotoč SP pokračoval v USA v stredisku Winter Park. Vstup do pretekov však sprevádzala smola. V prvom Super G si nechtiac skôr otvorila štartovaciu bránu, čo ju stálo sekundy. „Navyše jazda bola málo dynamická, za čo sa do mňa pustila aj navádzačka.“
V druhom Super G už bola jazda dynamickejšia, no prišiel iný problém. V jednej bránke si navádzačka trochu pribrzdila a zvírený sneh zaniesol vietor priamo na H. Farkašovú.
„Na chvíľu som stratila orientáciu. Padla som, no hneď som vstala a pokračovala. Bola to taká nešťastná chvíľa.“
Ruskej pretekárke, ktorá v oboch Super G zvíťazila, sa tak podarilo vytvoriť si náskok.
„Vtedy som si povedala, nevyšlo mi Super G, nakoniec to budem musieť všetko dohnať v neobľúbenom slalome. No nemali sme na výber. Rátali sme, koľko pretekov je ešte do konca a šanca na obrat bola stále. Nádej som nestrácala, i keď mierna neistota sa objavila.“ Najlepšou odpoveďou bolo víťazstvo v obrovskom slalome.
V druhom obrovskom slalome však pokračovala smola. „Po prvom kole som strácala asi sedem desatín sekundy. Nevedela som sa doň dostať. Tak sme si povedali, že v druhom kole pôjdeme lepšie. No hneď v tretej bránke mi zahranila lyža, išla som mimo stopu a musela som sa vrátiť, aby som mohla pokračovať. Stratu som už nemala šancu dobehnúť. Celkovo to však bol náročný deň. Boli problémy s časomerom a prvé kolo mužov sa muselo opakovať. Keď sme prišli na rad, už bola trať dosť rozbitá. Nakoniec som si uvedomila, že som vlastne mala šťastie, že som nevpálila do ochrannej siete, ktorá bola dosť blízko,“ vysvetlila.
Tretie kolo uzavrel slalom. Nakoniec tak došlo na to, že body dobiehala v slalome. „Ruska mala stále náskok, tak neostávalo nič iné, len slalom vyhrať.“
Ukázala to aj na svahu a v oboch kolách zvíťazila. „Radovala som sa hlavne po prvom kole, víťazstvo ma povzbudilo.“
Vo finále len víťazne
Finále SP sa nezačalo dobre. Začalo totiž husto a veľa snežiť a organizátori napriek snahe nedokázali svah pripraviť.
„Pomyslela som si, tak toto nie, ja potrebujem body,“ povedala H. Farkašová. Ruska mala totiž stále istý náskok. Pretekať sa tak začalo o deň neskôr.
„Bolo mäkko, na trati prvej Super G bolo veľa nerovností. No páčila sa mi viac, ako tá vo Winter Parku, bola dlhšia. Tak som si povedala, že by to mohlo byť výhodou. V prvej časti bola technickejšia, v druhej rýchlejšia.“
Kým vo vrchnej časti na Rusku strácala, v spodnej dokázala stratu dohnať a zvíťazila. Povzbudená týmto víťazstvom rovnakým štýlom vyhrala aj druhé Super G. Vyrovnala tak stratu na súperku.
Do konca SP ešte chýbali dve disciplíny, superkombinácia a slalom. V obrovskom slalome do superkombinácie zvíťazila a vytvorila si dostatočný náskok na to, aby mohla ísť v slalome na istotu.
Aj keď v ňom skončila druhá, súčet časov znamenal víťazstvo. Miska váh sa tak znova prevážila na jej stranu.
„Po superkombinácii som mala dvadsať bodov náskoku. Bol malý, ale bol. V slalome sa môže stať hocičo. Stále to bolo otvorené. Uvažovali sme, čo by pri rovnosti bodov rozhodovalo. No povedala som, že najlepšie bude, ak ho vyhrám.“
V prvom kole sa jej darilo a vytvorili si viac ako sekundový náskok. Do druhého kola mala výhodu, Ruska štartovala pred ňou.
„Na štarte sme čakali, tým dôjde do cieľa. Zrazu sa štartéri medzi sebou bavili, že Ruska vypadla. Spýtala som sa, či dokončila alebo nedokončila slalom. Po odpovedi, že nedokončila, som vedela, že je dobre a mám Veľký glóbus. Trať som prešla s úsmevom na tvári, navádzačka sa smiala, že idem ako šalátka, no mne to už bolo jedno.“
Okrem Veľkého glóbusu získala ešte dva malé za slalom a super G.
Útok Rusov
Po minulých sezónach, v ktorých vyhrávala talentovaná Rožňavčanka veľkým rozdielom, v tejto sa o prvenstvo musela pobiť.
„Súperka ma potrápila, ale súboj to bol vzrušujúci. Nebolo to také monotónne, prišlo napätie i adrenalín. Rozhodnuté vlastne nebolo až do poslednej chvíle. Pretekanie malo svoje čaro.“
Zlepšenie ruskej lyžiarky má však svoj dôvod. „Blíži sa paralympiáda v Soči a Rusi sa veľmi pripravujú. Chcú uspieť. Spomínaná Ruska Francevová napríklad bola za celý minulý rok doma iba šesť dní. Ak mám porovnať, koľko mám odtrénované ja a koľko súperka, tak je to približne tretina z tréningovej prípravy. Navyše som kvôli chorobe vypadla zo sústredenia. Nebola som taká vyjazdená ako v minulých rokoch. Aj som to na sebe cítila a na Super G, ktoré som trénovala najmenej, to bolo aj vidieť.“
Čo teda nakoniec rozhodlo o jej triumfe? „Určite to boli aj skúsenosti, aj pevnejšie nervy. No veľký podiel na tom mala navádzačka, ktorá ma vedela vyhecovať, vyburcovať. Jazdíme spolu už štvrtú sezónu a sme zohraná dvojica. Je to len potvrdenie toho, že slovenskí navádzači patria k najlepším.“
K prvenstvám z majstrovstiev sveta, paralympiády tak pribudol aj vytúžený Veľký krištáľový glóbus. „Už sa ma pýtali, či ešte mám motiváciu. Určite by som chcela pretekať v Soči. Paralympiáda je najvýznamnejšia súťaž, ktorej sa športovci môžu zúčastniť. Bola som vo Vancouveri a atmosféra bola super. Čaká ma obhajoba medailí. Iste to však nebude ľahké. Rusi zbroja, po doliečení zranenia by sa mala vrátiť Kanaďanka a objaviť by sa mali aj nové pretekárky. Konkurencii sa teším, konečne nás bude viac.“
Nie je to jednoduché
Napriek úctyhodným výsledkom i výkonom sú zdravotne postihnutí športovci skôr na okraji záujmu. Určite by si zaslúžili viac pozornosti, podpory i uznania, než aké sa im dostáva. Rovnaké je to aj v prípade H. Farkašovej.
Kým o SP zdravých lyžiarov sa píše veľa, o súperenie zdravotne postihnutých je záujem oveľa menší. O svetovom pohári zdravotne postihnutých je oveľa menší záujem médií i peňazí je menej.
Ako vnímate túto skutočnosť, nie je vám to niekedy ľúto? „O šport zdravých vždy bol a je väčší záujem ako o šport zdravotne postihnutých, či už doma alebo vo svete a len veľmi malými krokmi sa to zlepšuje. Hlavne naša spoločnosť nie je natoľko vyspelá, aby rovnocenne uznávala výkony zdravotne postihnutých s výkonmi zdravých. Na Slovensku si nevážia ani najlepších športovcov, ktorí dosahujú svetové úspechy a robia dobré meno našej krajine, ako je to aj v prípade Veroniky Zuzulovej,“ uviedla H. Farkašová.
“Zároveň sa nedajú úplne porovnávať tieto dve oblasti pôsobenia športovcov. Samozrejme, v športe zdravotne postihnutých neštartuje toľko pretekárov a z pohľadu znevýhodnenia ani nedosahujú také výkony, ako je to u zdravých športovcov. Je potrebné si však uvedomiť, že zdravotne postihnutí pretekári prekonávajú oveľa viac prekážok na ceste za úspechom. Musia sa vedieť vyrovnať so svojím postihnutím, potrebujú veľa síl a odvahy a napr. aj v prípade zjazdového lyžovania podstupujú pretekári so zdravotným postihnutím mnohonásobne viac rizík. Čo sa týka finančného zabezpečenia, my sa ani zďaleka nemôžeme porovnávať so zahraničnými tímami, nieto ešte s financovaním športu zdravých a prijali by sme väčšiu podporu. Najviac mi je však ľúto toho, že aj v štruktúrach športu zdravotne postihnutých sa robia podrazy voči pretekárom a aj voči tým najúspešnejším.“
ne 07:30
