Višňovský: Slovan je moja srdcovka

Je príprava na NHL v tomto lete iná ako v minulých rokoch?

„Mám nového kondičného trénera Gabriela Barana. Bývalý triatlonista priniesol niekoľko svojich prvkov. Bicyklujeme, beháme. Prijal som jeho letnú prípravu. Dúfam, že mi prinesie úžitok.“

Čo ste stihli v lete na Slovensku?

„Doliečil som si staré zranenia z minulej sezóny a objavili sa nové. Mal som v tele zápal, desať dní som bral antibiotiká. A vyskočili mi tri platničky, preto som zmeškal v príprave asi tri týždne - chýbal som aj na olympijskom hokejovom lete reprezentačného tímu vo Vysokých Tatrách. Platničky v spodnej časti chrbta ma trápia od roku 2002. Musím robiť kompenzačné cvičenia, posilňujem brušné svalstvo. Chodil som k fyzioterapeutovi, teraz sa cítim fit.“

Na rozdiel od vlaňajška sme vás tohto roku nevideli za volantom rýchlych áut na žiadnych pretekoch. Vypustili ste motorizmus?

„Vypustil som preteky, v tomto lete nepôjdem na okruhu žiadnu súťaž. Ale o to viac sledujem formulu 1. V televízii nevynechám ani tréningy pred veľkou cenou.“

Kto je váš favorit?

„Fernando Alonso a Ferrari. Potešia ma aj víťazstvá Kimiho Räikkönena, s ktorým sa osobne poznám. Im by som doprial ďalší titul majstra sveta, no pravda je taká, že najlepšie auto má aj tento rok tím Red Bull a to je výhoda pre Sebastiana Vettela.“

Hokej je kolektívny šport, vy sa na ľade pripravujete individuálne. Dokedy takto vydržíte?

„Samému mi je ťažko. Treba vymýšľať cviky. Prinútiť sa, keď nikto nejde so mnou. Nechcel som teraz trénovať so slovanistami, lebo to by ma zabilo. Oni sú korčuliarsky už úplne niekde inde, na ľade sa pripravujú takmer mesiac. Cítil by som sa ako nejaký odpadlík. Ale ďalší týždeň by som sa k nim už rád pridal.“

Vlani ste počas výluky v NHL pomohli Slovanu k postupu do play off KHL. Aké mužstvo bude mať v novej sezóne?

„Slovan je moja srdcovka. Videl som ho hrať v príprave so Spartakom Moskva, opäť bude mať silný tím. Verím, že znova dosiahne na play off. Bratislavské mužstvo vedie trénerská autorita Rostislav Čada.“

Skúseného českého kouča ste zažili minulý rok. Čím je taký výnimočný?

„Z každého hráča dostane 110 percent. Preto bolo mužstvo v play off, aj keď iné kluby mali vyššie rozpočty ako Slovan. Čada je nekompromisný, je mu jedno, ako sa ktorý hráč volá. Ak mu dá priestor na ľade, chce, aby odovzdal maximum. Spomínam si, že zo začiatku hráči aj frflali, ale postupne prišli na to, že tréner má pravdu a chce tím posunúť čo najvyššie.“

Prekvapilo vás, že vedenie Slovana sa pred týmto ročníkom nedohodlo s kapitánom Miroslavom Šatanom?

„Nepoznám detaily, ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Nechce sa mi však veriť, že Miro by v tomto veku išiel niekde inde ako do Slovana.“

Čo ste si minulý týždeň pomysleli pri správe, že Žigmund Pálffy ukončil kariéru?

„Že Žigovi asi dochádzajú sily, keď vidí, v akej ťažkej ekonomickej situácii je slovenský hokej a v extraligovej Skalici už nemá chuť ďalej sa trápiť. On si svoje odohral v NHL aj v reprezentácii. Bol to génius na korčuliach.“

Veľa ste s ním zažili v Los Angeles Kings aj v národnom tíme. Aký bol?

„Žigo bol typ hráča, ktorého hokej musel baviť. Vtedy bol najlepší na ľade. Keď ho to nebavilo, tréner ho musel prebudiť. Urobil bu-bu-bu a Pálffy dal za tri minúty dva góly. Ale nikto nevedel, kedy zapne. Celý život si hral svoj štýl hokeja. Mal takú vlastnosť, že vedel zo spoluhráčov urobiť lepších hokejistov.“

Na ktorý moment v kariére s ním nezabudnete?

„Takých bolo mnoho! Ale vždy sa zasmejem, keď mám pred očami gól do rakúskej siete na svetovom šampionáte v Helsinkách 2003. S pukom na hokejke povozil hráčov súpera okolo bránky ako na kolotoči a keď mi od zadného mantinelu prihral, mal som pred sebou prázdnu bránku. Zdalo sa mi, že stojím pri žŕdke pol minúty a nikto si ma nevšíma. Všetci Rakúšania naháňali Žiga.“

Nasledujúca sezóna je olympijská. Uvidíme vás po štyroch štartoch na ZOH aj v tíme v Soči 2014?

„Ešte som sa nerozhodol. Musím mať na to chuť, silu, zdravie, výkonnosť. Uvidím, ako sa mi bude dariť v NHL, aká bude forma. A či bude mať tréner záujem.“

Po skončení výluky sa vám zo Slovana ťažko odchádzalo do NHL a nakoniec ste s klubom Islanders podpísali dvojročnú zmluvu. Čo prinieslo takú zmenu?

„Na prekvapenie v Islanders bolo veľmi dobre: partia hráčov, tréneri, mesto. Prišiel som výborne rozohratý, rýchlo som sa udomácnil. Časom som si uvedomil, že kým na to mám schopnosti, tak si ešte zahrám v NHL. A do Európy sa môžem kedykoľvek vrátiť.“

Mužstvo Islanders sa oproti vlaňajšku príliš nezmenilo. Po odchode Švajčiara Streita do Philadelphie by ste mali byť prvým mužom obrany. Ste pripravený na úlohu lídra?

„Neprekáža mi to, ale človek to musí brať triezvo. Nejde len o to robiť lídra rečami, ale treba to dokázať aj hrou. Hlavne na ľade treba potiahnuť mužstvo. Útočník Tavares bude kapitánom, Nabokov jednotkou v bránke. Máme kvalitné mužstvo, môžeme pomýšľať na vysoké ciele.“

Zvykli ste si s rodinou v New Yorku? Vedeli by ste si predstaviť tam žiť?

„Manhattan je fascinujúci, je fajn tam vybehnúť s manželkou a deťmi na výlet a po dobrom jedle sa vrátiť domov. Na Long Islande máme rodinné prostredie. Zaujímavé mesto, ale natrvalo by som tam nechcel žiť. Viac sa mi páčilo v Kalifornii, kde som hral desať rokov.“

Tento týždeň príde Stanley Cup na Slovensko. Pôjdete si ho obzrieť?

„Striebornú trofej som už videl a v tom čase mám rodinné oslavy. Som rád aj za Miša Handzuša, že sa mu podarilo vybojovať pohár. Marián Hossa ten pocit už pozná. Ľúto mi bolo Zdena Cháru, lebo sa nadrel a nebol ďaleko od triumfu. Nech si chlapci s fanúšikmi pohár užijú.“