Väčšia rodová vyváženosť či tuhší boj s dopingom. Radikálne zmeny podporilo aj Slovensko

MONTE CARLO. Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) odhlasovala na svojom kongrese v Monte Carle zásadné konštitučné zmeny a radikálne reformy.

Zo 197 rozdaných hlasovacích lístkov bolo platných 192, za zmeny hlasovalo 182 krajín vrátane Slovenska, ktoré na kongrese zastupovali prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok a generálny sekretár Vladimír Gubrický.

V Monte Carle bol aj olympijský šampión v chôdzi na 50 kilometrov Matej Tóth, ktorý sa zúčastnil na rokovaní komisie športovcov IAAF.

Proti bolo desať krajín

Za reformy nehlasovalo desať krajín - Benin, Bahrajn, Čad, Gambia, Kazachstan, Saudská Arábia, Laos, Malajzia, Srí Lanka a Thajsko.

Podľa záznamu hlasovania sa na ňom nezúčastnili Jamajka, Omán, Senegal, Ukrajina a Uzbekistan.

Radikálne reformy podobné ústavným zmenám v politike sa uskutočnia v IAAF v dvoch etapách - prvá už od 1. 1. 2017 a druhá od 1. 1. 2019.

Mali by znamenať začiatok novej éry transparentnosti a ešte zodpovednejšieho spravovania záležitostí v olympijskom športe číslo jeden.

Atletika čelila škandálom

"Musíme chrániť náš šport," vyhlásil prezident IAAF Sebastian Coe v príhovore k delegátom kongresu.

"Musíme vytvoriť štruktúry, ktoré udržia atletiku a atlétov v bezpečí na štadiónoch i mimo nich. Je zlé, že sme nedávno prešli veľmi zlým obdobím, ale pokojne by sa to mohlo stať aj druhý raz."

Coe narážal na zložité uplynulé mesiace, v ktorom svetová atletika čelila obrovským dopingovým a korupčným škandálom, do ktorých boli dokonca zapletení najvyšší činovníci IAAF vrátane bývalého prezidenta Lamina Diacka.

"Ďakujem všetkým delegátom za dôveru, ktorú nám preukázali. Toto je veľmi dôležitá chvíľa v histórii nášho športu," povedal Sebastian Coe po úspešnom schválení reforiem.

Veľké zmeny zachytávajú už aj nové Stanovy IAAF, ktoré budú platné od 1. 1. 2017 a od 1. 1. 2019 ich nahradia ďalšie. Oba návrhy si členské federácie mohli preštudovať v uplynulých mesiacoch.

Hlasovanie bolo spojené

Hlavné zmeny nastávajú v opätovnom zadefinovaní úloh a zodpovednosti, pričom národné federácie by mali mať vyššie právomoci a silnejší hlas v atletickom hnutí by mali získať kontinentálne federácie.

Reformy predpokladajú aj silnejšiu pozíciu atlétov-športovcov, väčšiu rodovú vyváženosť a väčšiu nezávislosť v boji proti dopingu.

Prevažná časť autokratickej moci prezidenta, ktorá bol v predošlých rokoch zneužitá a priviedla svetovú atletiku ku katastrofe, sa prenesie na výkonného riaditeľa IAAF. Od augusta ním je Olivier Gers.

"Vážnosť celej situácie naznačoval aj Sebastian Coe, keď hlasovanie spájal s dôverou hnutia voči nemu. Jednoznačný výsledok je však jasný signál, že atletika sa chce zbaviť pochmúrnej minulosti a je pripravená transparentne zabojovať o lepšiu budúcnosť," uviedol po kongrese IAAF prezident SAZ Peter Korčok.

"Do roku 2020 sa chce posunúť do elitnej štvorky športov na svete - teraz je údajne na ôsmom mieste. Kongres ukázal, že prezident Coe má silnú dôveru a zároveň oslabil aj jeho oponentov," dodal.

Chodkyne bojujú aj o svetový rekord

Rada IAAF ešte pred zasadnutím kongresu schválila dejiská niekoľkých šampionátov. Majstrovstvá sveta 2018 družstiev v chôdzi sa uskutočnia v čínskom Tchaj-cchang, kde sa toto podujatie uskutočnilo už v roku 2014.

Tchaj-cchang nahradil ruské Čeboksary, ktorému boli majstrovstvá sveta tímov pôvodne pridelené, ale v dôsledku ruského dopingového škandálu IAAF odobrala tomuto mestu právo zorganizovať šampionát.

Padlo aj rozhodnutie o majstrovstvách sveta 2019 v krose, uskutočnia sa v dánskom Aarhuse. Bol jediný kandidát.

Rada IAAF takisto schválila uznávanie oficiálnych svetových rekordov v chôdzi žien na 50 kilometrov. Prvý výkon pod 4:30 hodiny, ktorý splní potrebné náležitosti, bude od 1. 1. 2017 uznaný za oficiálny svetový rekord.