V tatransko-liptovskom derby sa viac tešili hostia

POPRAD. V sobotu vo večerných hodinách privítal popradský tím na svojom ihrisku nevyspytateľného a podstatne náročného súpera z neďalekého Liptova.

Vzhľadom na štart oboch kolektívov novej sezóny sa očakával obojstranne zaujímavý zápas, ktorý nemal pred jeho začiatkom žiadneho favorita.

Domáci si navyše uvedomovali hracie kvality Liptákov, ktoré potvrdzovali aj v prvých troch kolách, ktoré odohrali iba na domácom ihrisku.

V nich naviac nielenže neokúsili horkosť prehry, ale naviac ani neinkasovali gól, čo bola pre tím vynikajúca motivácia aj do tohto prvého zápasu vonku.

Popradčania popritom mali svojmu protivníkovi ešte čo vracať z minulej sezóny, keďže vo vrchole jesennej časti ukoristil na popradskom NTC v nesmierne dôležitom súboji tri povinné body, ktoré im napokon aj chýbali na postup do základnej skupiny boja o postup do I. ligy v druhej polovici súťaže.

V tomto súboji sa síce o takúto povinnosť nehralo, ale od prvej minúty duelu bolo vidieť, že Popradčania aj bez ich najväčšieho ťahúňa Stanislava Šestáka vôbec nechcú nechať nič na náhodu.

Vytvorili si okamžitú ofenzívnu prevahu vďaka, ktorej sa v prvej štvrťhodine dokázali už i radovať z vedúceho gólu po výborne zahranom rohovom kope, ktorý si nešťastne vrazil do vlastnej siete hosťujúci Kucharčík.

V nastávajúcom priebehu sa očakávalo, že tento priaznivý moment podporí hostiteľov k ešte väčšej aktivite, ale opak bol pravdou.

Zbytočné chyby domácich

Liptáci rýchlo zdvihli hlavy a priebeh hry na ihrisku postupne vyrovnali.

Po zbytočných chybách domácich v strede poľa neraz vyrážali do rýchlych protiútokov, no tie im našťastie nevychádzali.

Popradské mužstvo si však tiež uvedomovalo, že tesný náskok im stačiť absolútne nemusí a ofenzívne prednosti preukazovali omnoho lepšie.

V nejednom prípade sa dostali až do blízkosti súperovej brány, ale pani šťastena sa od nich vždy otočila chrbtom.

Pred odchodom do šatní sa predsa len akoby malo po obrátke začať odznova, no Andričovu tutovku gólman Malec z bezprostrednej blízkosti zázračne zlikvidoval.

Hustý dážď

Po zmene strán sa však obraz hry výraznejšie zmenil, čo v podstatnej miere ovplyvnil aj hustý dážď. Ten z minúty na minútu čoraz vo väčšom rozsahu komplikoval kvalitný obraz hry, ktorá sa prevažne odvíjala len medzi 16-kami.

Z tohto nepriaznivého počasia ale predsa len vyťažili veľmi potrebný úspech hostia z Liptova v 68.minúte, keď domácich zadákov na čele s Malecom v bráne Popradu zaskočil pekne umiestnenou hlavičkou aktívny Andrič.

I keď do konca súboja ostávalo ešte dosť času a všetko bolo otvorené vo väčšej psychickej výhode boli predsa len hostia, ktorí si pozornou defenzívnou hrou kontrovali priaznivý výsledok.

Domácim naopak neostávalo už nič iné ako vrhnúť všetky svoje sily do útoku a po prestriedaní v ofenzívnych radoch v záverečných minútach mohli predsa len strhnúť vytúžené víťazstvo na svoju stranu.

Napriek tomu, že po senzačnej spolupráci mohli najmladší hráči domácich Urbanič s Dubcom rozhodnúť o troch bodoch, to sa im napokon nepodarilo a nádej po druhom víťazstve Popradčanov nad ďalším vyspelým druholigovým kolektívom na vlastnej pôde tým pádom zhasla.

Hlasy po zápase

Po dosť nešťastnom stretnutí a strate dvoch cenných bodov po stretnutí nebolo veľmi do reči domácemu hlavnému koučovi Jaroslavovi Belejčákovi: „ Vývoj celého zápasu preukázal, že išlo o typický derby zápas s veľkým nasadením, ktoré hráčom, čo sa týka bojovnosti, prístupu nemôžem veľa vytýkať. Na druhej strane boli sme si vedomí sily súpera, na čo sme ale niekoľkokrát v stredovej formácii, kedy sme robili veľké chyby v rozohrávke, a veľmi dosť dovolili. Na to sme nakoniec aj kruto doplatili, keď naša benevolencia sa očividne preukázala i pri vyrovnávajúcom góle. Napriek tomu ma však veľmi mrzí, že sa nám výhru nepodarilo poistiť, keďže sme si dokázali vytvoriť aj niekoľko vyložených šancí, ktoré sme však bohužiaľ nepremenili. Teší ma, že kvôli zastavenej činnosti našej opory zadných radov Slavomíra Kicu sme dali príležitosť preukázať sa nášmu najmladšiemu hráčovi Lukášovi Urbaničovi, pre ktorého to bola premiéra v „A“ mužstve a predviedol vynikajúci výkon, čo sme ocenili nielen my, ale i samotní diváci.“

Zo zisku iba jediného bodu, ktorý popradskému tímu vôbec nevyhovoval, bol príliš sklamaný aj domáci kapitán Vladislav Palša: „Veľmi ťažko sa mi je vyjadrovať k takémuto zápasu, pretože začiatok duelu nám vyšiel veľmi dobre. Vytvorili sme si niekoľko vyložených šancí spoločne so štandardnými situáciami. Po jednej skvelo zahranej z rohového kopu sa nám predsa len podarilo vsietiť vedúci gól, keď si loptu v skrumáži pred brankárom Šavolom do vlastnej siete zrazil nešťastne hráč hostí. Po tomto vedení sme tempo hry ešte viac zvýšili, pričom jednu skvelú tutovku som mal na hlave aj ja, no veľká škoda, že som ju nedokázal zúročiť na gólovú poistku. V nastávajúcich fázach prvej polovice sa však hra už vyrovnala, pričom i súper sa dokázal o čosi viac oťukať aj v ofenzíve. Nám sa našťastie niekoľko ich sľubných šancí dokázalo prežiť a náskok sme si stále udržiavali. Som ale nespokojný s tým, že druhý polčas sa nám nevydaril, bol z našej strany nemastný-neslaný a chýbala v ňom väčšia iskra. Ten sa ale odvíjal prevažne medzi 16-kami a obe mužstvá si nedokázali vytvoriť aj nejaké šance, ktoré by zaváňali gólom. Napriek tomu, i keď bol súper v zakončení taktiež prevažne neškodný, predsa len sa mu podarilo na našu veľkú smolu udrieť a vsietiť vyrovnávajúci presný zásah, keď sme trestuhodne zabudli pokryť hráča. V záverečných minútach, i keď sme si vytvorili nesmierne obrovskú šancu na zisk troch bodov sa im predsa len pozornou hrou v defenzíve podarilo vyhovujúci výsledok nepustiť z vlastných rúk.“