Tatran nevyužil veľkú šancu, postup sa vzdialil

Naopak, po remíze s Pohroním jeho šance na účasť v najvyššej súťaži značne poklesli.

PREŠOV. Záver druholigovej sezóny je poriadne dramatický. Hoci pre Prešovčanov nedopadli posledné dva zápasy v domácom prostredí dobre a po remízach (Nitra 1:1, Pohronie 0:0) stratili dôležité body, v oboch súbojoch sa bolo na čo pozerať.

Prešov sa po zaváhaní VSS Košice mohol cez víkend opäť dostať na prvé miesto tabuľky.

Stalo by sa tak v prípade víťazstva nad Pohroním, čím by si zároveň zabezpečil postupový mečbal pre zápas posledného kola. Realita ale bola úplne iná.

Nenaplnenie skvelej východiskovej pozície pre záver súťaže bolo pre „koňarov“ poriadnou ranou.

Samotní hráči ešte dlho po zápase akoby ani nechceli veriť tomu, že sa im dôležitý zápas nepodarilo vyhrať.

„Je to obrovská škoda, stačil jediný gól a všetko mohlo byť inak,“ povzdychol si brankár Tatrana Jozef Talian.

Jeho mužstvo vstupovalo do tohto zápasu v jasnej pozícii. „Vedeli sme, o čo hráme. Šli sme do zápasu s jednoznačným cieľom vyhrať. Poznali sme výsledok zápasu Nitra – Košice, nebolo preto potrebné nad ničím špekulovať, všetko bolo dané.“

Šancu udržal až do záveru

V samotnom stretnutí 10. nadstavbového kola sa na Šariši stretli dva tímy v absolútne rozdielnej pozícii.

„Súper sem pricestoval s vedomím, že si môže schuti zahrať, prakticky o nič mu nešlo. Takéto zápasy bývajú veľmi ťažké, každý futbalista túto situáciu dobre pozná. To sa potom hrá uvoľnene, aj lopty sa k vám zvyknú poodrážať. Práve z toho pramenili viaceré protiútoky hostí.“

Hoci zeleno-bieli mali mnohé tutovky, pri ktorých diváci na tribúnach už-už kričali gól, možno rovnaký počet vyložených príležitostí malo aj mužstvo Pohronia.

Pri nich sa zaskvel práve Talian, ktorý bol najlepším mužom zápasu. Svojimi bravúrnymi zákrokmi dával do poslednej minúty svojim spoluhráčom v poli šancu strhnúť víťazstvo na svoju stranu.

„Tak, ako v tomto zápase, som si nezachytal snáď za celú sezónu. Viackrát to bolo po prudkých strelách zblízka, šlo predovšetkým o reflexívne zákroky,“ priznal jeden z najskúsenejších hráčov mužstva, ktorého súper svojou hrou neprekvapil.

„Oni hrajú podobným štýlom stále. Vzadu majú urastených obrancov, ktorí zväčša vysoké lopty pokryjú. Na krajoch ihriska sa spoliehajú na pracovitých hráčov, cez ktorých sa snažia o brejky. Na tom majú postavenú hru.“

Vyspať sa a ísť ďalej

Prešov síce prvý vzájomný zápas vyhral 1:0, ale doma, vo fáze keď body potrebuje viac ako inokedy, nedokázal ani raz skórovať a tým pádom ani vyhrať.

„Proti takto hrajúcim mužstvám je to doma ešte ťažšie. Trúfam si povedať, že to sa už lepšie hrá proti ligovým mužstvám, ktoré vyznávajú technickejší futbal a v zápasoch proti nim je väčšia možnosť na kombinačnú hru.“

Každý zápas, so smutným koncom ani nehovoriac, je potrebné hodiť za hlavu a pozerať sa smerom dopredu.

O to viac, že prešovské plány na zisk prvého miesta stále nie sú, aj napriek výraznej komplikácii, definitívne márne. Už to ale nemajú jeho hráči vo vlastných rukách.

„Jasné, čo iné sa dá robiť. Všetci do jedného sme šli do tohto zápasu s tým, že ho chceme vyhrať. Mali by ste vidieť, akí sú v šatni všetci smutní. Teraz môžeme ísť domov, pozrieť si Ligu majstrov, vyspať sa a ísť ďalej. Zbytočne budeme nad tým nariekať, nič tým nezmeníme,“ dodala úprimne brankárska opora Tatrana.

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 21/2016, v predaji od 31. 5. do 6. 6.