Tahiti medzi futbalovou elitou. Je to nedôstojné, znie kritika

BRATISLAVA. Keď sa povie Tahiti, každému príde na um tropický raj so slnkom zaliatymi plážami a priezračným oceánom.

Predstava tahitskej futbalovej reprezentácie súperiacej s viacnásobnými majstrami sveta či pravidelnými účastníkmi vyraďovacích bojov na svetových šampionátoch je vskutku bizarná. Na tohtoročnom Pohári konfederácie sa však táto predstava stala skutočnosťou.

Slabá konkurencia

Účasť na Pohári konfederácii získavajú víťazi kontinentálnych šampionátov. Senzačnému víťazstvu Tahiťanov na oceánskom Pohári Národov v roku 2012 otvorila dvere najmä nečakaná semifinálová prehra Nového Zélandu s Novou Kaledóniou.

„Realitou je, že Tahiti by na tomto Pohári konfederácii vôbec nemalo byť. Na ceste na turnaj sa jednoducho nestretli so žiadnymi ťažšími súpermi,“ hovorí komentátor kanadskej štátnej televízie Scott Regehr.

Niečo na tom bude. Mexiko muselo prekonať prekážku v podobe Spojených štátov amerických, Nigéria na ceste k zlatu vyradila napríklad hviezdami nabitý výber Pobrežia Slonoviny. O konkurencii v Európe a Južnej Amerike ani netreba hovoriť.

Ale čo Tahiti? Miestenku do spoločnosti špičkových svetových tímov a najväčších futbalových hviezd si vybojovalo víťazstvami nad Samoou, Novou Kaledóniou, Vanuatu a Šalamúnovými ostrovmi.

Oceánia k Ázii?

Špecifiká Futbalovej konfederácie Oceánie sú známe už dlho. Regiónu chýba konkurencieschopnosť. Austrália to pochopila už dávno, preto požiadala FIFA o výnimku a od roku 2006 je už členom Ázijskej futbalovej federácie. Ozývajú sa hlasy, že futbalovo by sa mala k Ázii pričleniť celá Oceánia, pretože sama o sebe nie je plnohodnotným futbalovým regiónom.

Celú konfederáciu tvoria s výnimkou Nového Zélandu len malé ostrovné štáty, bez adekvátnej futbalovej infraštruktúry.

Akékoľvek zlyhanie Nového Zélandu tak otvára cestu outsiderom porovnateľným s európskymi futbalovými trpaslíkmi. V tomto prípade 138. tímu rebríčka FIFA, krajine s necelými dvestotisíc obyvateľmi. Bez profesionálnej futbalovej súťaže a s nulovými skúsenosťami s takýmto turnajom.

Účasť Tahiti na jednej strane do bodky napĺňa coubertinovské „dôležité je zúčastniť sa“, na strane druhej popiera princíp súťaživosti, keďže v ich zápasoch pôjde len o výšku skóre. Takáto futbalová exotika podľa mnohých znižuje už i tak naštrbenú kredibilitu Pohára konfederácii.

Amatéri s veľkým srdcom

V prvom zápase Nigéria aj bez niektorých hviezd a vo vychádzkovom tempe nastrieľala Tahiťanom poltucet. „Technicky, takticky a fyzicky sa ostatným nemôžeme rovnať. Do hry však vložíme celé svoje srdce,“ povedal na predzápasovej tlačovke tréner Tahiti Eddy Etaeta a zápas jeho slová potvrdil.

Tahitskí hráči ukázali živelnosť v útoku, taktickú nepripravenosť v defenzíve, slabú kondíciu. Ale aj to, že si reprezentačný dres svojej krajiny vážia a nadšeným a oduševneným prístupom si získali sympatie divákov. Futbalový Boh im dokonca doprial historický gól – Jonathan Tehau sa vďaka svojej hlavičke stal okamžite národným hrdinom.

„ Boli to pre mňa pohnuté chvíle, takmer som sa rozplakal. Doteraz sme takéto zápasy pozerali len v televízii a zrazu ich hráme. Prezident nám poslal správu a prerušil kvôli nášmu zápasu zasadnutie parlamentu,“ povedal po zápase tréner Etaeta.

Na tréningu nahrávka tribún

Tréner pred turnajom skromne priznal, že jeho tajným snom je zvládnuť aspoň jeden polčas bez inkasovaného gólu. Svojich hráčov pripravoval aj tým, že im na tréningu púšťal z reproduktorov nahrávku hluku plných tribún – niečo, čo tahitskí futbalisti nikdy nezažili.

„Niektorí z našich reprezentantov sú doručovatelia, učitelia, takmer polovica je nezamestnaných. Môj obranca Teheivarii Ludivion vstane každé ráno o štvrtej a strávi celý deň na výškových prácach. Potom o piatej ide na tréning svojho klubu,“ povedal reprezentačný kouč.

Výnimkou je 33-ročný Maram Vahirua. Jediný tahitský profesionál má bohaté skúsenosti z francúzskej najvyššej súťaže a momentálne pôsobí v gréckom Panthrakikose. „Pre mňa je to práca, no pre ostatných spoluhráčov len hobby. Sú však pracovití a ochotní napredovať, pretože sa nechcú úplne zosmiešniť,“ hovorí Vahirua.

Životný zápas čaká na hráčov Tahiti zajtra, keď sa stretnú s najúspešnejším tímom poslednej dekády. Španieli by mohli prekonať aj rekordné víťazstvo Brazílie, ktorá v roku 1999 aj vďaka Ronaldinhovmu hattricku rozstrieľala Saudskú Arábiu 8:2.