T. Tóth bol driblingom ozdobou v drese VSS

KOŠICE. Tibor od čias, keď prišiel do metropoly východu študovať na vysokú školu, dláždil svoje krôčiky medzi najlepších hráčov mesta, nuž nečudo, že v ročníku 1962/63 pomohol VSS vybojovať I. ligu, takže Košičania sa po troch rokoch ocitli medzi čs. špičkou

Žiaril v krajských výberoch, a tak keď na dvere vysokoškolského internátu zaklopal tréner Rudol Zibrinyi, bolo všetko jasné. Mladý futbalista zaujal technikou, tvorivosťou a hlavne tým, že žiadna lopta nebola pre neho vopred stratená.

Čím pútal na krídle?

Známou, ale nenapodobiteľnou fintou zvanou kľučka doprava. Mal ju dokonale v krvi. Nepadla mu však do lona. Veľa hodín strávil po tréningu spolu s Kánássym, ktorý mu dával lekcie ako na to.

„Julo ma učil, že ju musím robiť vždy v pohybe, a hlavne vo chvíli, keď súper má zaťaženú ľavú nohu. Teraz sa mi o nej ľahko hovorí, ale pokiaľ som sa ju naučil, usilovne som tento trik trénoval pol roka!“

A hoci celá republika vedela, kam ju robí, zvyčajne sa mu vydarila.

Okabátil aj velikánov

Tibor doma hral na pravom krídle, ale vonku nastupoval i v strede poľa. Aj tam hral vynikajúco, preto v jednom z ligových referátov Dukla – VSS v novinách napísali: „Tibor Tóth skvelou osobkou vygumoval Masopusta!“

A nešťastný bol z neho aj obranca vojakov Ladislav Novák, ktorý o ňom povedal, že s Tiborom si jednoducho nevedel rady. Preto neprekvapilo, že niekoľkokrát dostal pozvánku na reprezentačný zraz A–mužstva, aj keď zaň nikdy nenastúpil.

Profesor ruštiny a telocviku sa však dostal 18. marca 1963 na sústredenie s týmito hráčmi: Rihošek, Kramerius – Lála, Tichý, Bomba, Knesl, Masopust, Pluskal, Geleta, T. Tóth, Mráz, Kvašňák, V. Masný, Adamec...

Ctil si trénerov R. Vytlačila, V. Jiru, ale i klubového kormidelníka Š. Jačinskeho, o ktorom povedal: „Jeho veľkosť spočívala v tom, že každého hráča vedel presvedčiť, že je lepší ako súper. Keď sme išli z podjazdu na ihrisko a videli, ako boli zvedaví diváci ovešaní na stromoch, tak sa nedalo nič oklamať...“

Mal narukovať do Dukly, ale rodičia mu skoro zomreli. Stal sa vtedy aj živiteľom rodiny a bol len krátko na vojenčine pod Urpínom. Keď na sklonku kariéry VSS opustil, hral ešte v Martine a vo VSŽ. Od 33 rokov trénoval najmä v okolí Košíc.

Taký bol Tibor Tóth, ktorý sa 30. novembra dožíva 70. rokov.