Stará Ľubovňa pretrhla bodovú mizériu

Nepríjemná šnúra šiestich prehier za sebou je v tejto chvíli minulosťou.

STARÁ ĽUBOVŇA. Základnou podmienkou na ceste za víťazstvom bolo predovšetkým ubránenie najlepšieho strelca súťaže, 16-gólového L. Hricova.

Domáci boli v prvom polčase aktívnejší, po zmene strán im ale akoby začali odchádzať nielen fyzické, ale i psychické sily. Víťazstvo, ktorého príchuť neokúsili už pol druha mesiaca, sa tak chvíľami zdalo byť v nenávratne.

V závere sa karta opäť obrátila. Hostia pôsobili dojmom, že sa vopred uspokojili s remízou a čakali už len na záver, zatiaľ čo ich súper prejavil väčšiu chuť po víťazstve a napokon bol odmenený.

Domáci šli za víťazstvom oveľa viac

Po záverečnom hvizde sa zračilo z mimiky hosťujúceho realizačného tímu veľké sklamanie.

„Výsledok odzrkadľuje náš prístup k tomuto zápasu. Videli sme zaslúžené víťazstvo domácich, ktorí síce neoplývali výnimočnou kvalitou, ale v nasadení a bojovnosti boli výrazne lepší. Oveľa viac chceli tento duel vyhrať,“ zhodnotil stretnutie tréner hostí Peter Košuda.

Z výkonu svojho tímu bol poriadne rozčarovaný, čo dával hlasito najavo už počas zápasu.

Ako sme sa dozvedeli z tábora Zámutovčanov, s týmto problémom sa boria dlhodobo, výkony u súperov sú diametrálne odlišné než tie domáce.

„Počas celého stretnutia sme prakticky nevystrelili do priestoru brány a s takým prejavom ťažko môžeme pomýšľať na zisk bodov. Dnes sme si nezaslúžili bodovať,“ bez okolkov priznal hosťujúci kormidelník.

Najviac teší zisk troch bodov

Najvýstižnejšie toto stretnutie charakterizoval domáci tréner Peter Drobňák, ktorý povedal, že to bol „súboj jednookého so slepým.“

Opäť si na lavičke prežil svoje, tentoraz ale so šťastným koncom.

„Už som ani veľmi neveril, že strelíme gól, lebo sme opäť pozahadzovali viacero možností. Odohrali sme už oveľa lepšie zápasy a nebodovali sme v nich. Dnes to nebol oslnivý výkon a napokon to s odretými ušami stačilo na víťazstvo,“ vystihol tak trocha paradox športu.

Ďalší možno nájsť v tom, že gól prišiel v druhom polčase, ktorý zo strany jeho tímu nebol taký vydarený ako prvý.

„Cez polčas som chlapcom prízvukoval, že máme na to, aby sme po dlhom čase zvíťazili. V druhom polčase sme ale akoby trocha kondične odišli a preto sa hra vyrovnala,“ mienil Drobňák.

Podobný scenár sa dal očakávať

Do konca zápasu ostávalo odohrať poslednú štandardnú situáciu. Práve na tento okamih si načasoval svoju najlepšiu zápasovú chvíľku Marek Selep, ktorý po skrumáži v súperovej šestnástke nikým neatakovaný poslal loptu do siete a rozhodol o mimoriadne dôležitom víťazstve.

„Loptu som v ostrom slnku zbadal až na poslednú chvíľu. Preletela cez les hráčov, trocha aj so šťastím sa mi odrazila od stehna a už som ju len doklepol do siete,“ opísal rozhodujúci okamih zápasu z 93. min.

Naskočil do rozbehnutého deja až ako striedajúci hráč.

„Mali sme pomerne veľa šancí, ale aj množstvo pokazených ľahkých prihrávok. Hrali sme však až do záverečného hvizdu a to sa nám vyplatilo,“ dodal čochvíľa 25-ročný hráč, ktorý už patrí k tomu najskúsenejšiemu.

Okrem neho už len brankár Bičuš a stopérska dvojica Sivuľka – Joz. Kosturko sa z hráčov, ktorí zasiahli v domácom drese do tohto zápasu, narodili pred rokom 1990.