Slovenská vlajkonosička dosiahla na Ironmanovi rekordný čas

BRATISLAVA. Havajský Ironman je pre amatérskych triatlonistov ako olympijské hry. Na Havaji sa dokonca koná aj slávnostný nástup štartujúcich krajín s vlajkami. Rovnako ako na olympiáde. Minulú sobotu niesla slovenskú vlajku na najprestížnejšom triatlonovom podujatí Alena Stevens-Sinayová (29).

„Atmosféra bola úžasná. Prajem každému triatlonistovi, aby mal možnosť to zažiť. Celé mestečko oslavuje preteky, kvôli ktorým prišli ľudia z celého sveta. Toto som vždy túžila zažiť. Bol to môj sen,“ napísala nám emailom.

Ironman pozostáva z 3,8 km plávania, 180 km cyklistiky a bežeckého maratónu. Stevens si v pretekoch vytvorila osobný rekord - 10:49:25 a stala sa najrýchlejšou Slovenskou na Havaji. Vo svojej vekovej kategórii obsadila výborné 15. miesto.

Ironman bolí

Dlhší čas žije v zahraničí. K triatlonu sa dostala náhodou. „Pred šiestimi rokmi som len zo špásu vyskúšala krátky šprint, bez cieleného trénovania. Keď som sa po prvýkrát prihlásila na Ironman Busselton v Austrálii v roku 2009, vtedy som sa pridala k lokálnemu triatlonovému tímu v Dubaji, kde som vtedy žila. Tam som sa začala venovať príprave systematicky. Popri práci letušky mám dostatok času na šport.“

Dnes trénuje mesačne okolo 56 - 72 hodín. Na bicykli najazdí do tisíc kilometrov, 160 až 180 mesačne nabehá. Šport je pre ňu však stále koníček.

„Neviem si predstaviť, že by som sa triatlonom živila. Myslím, že v okamihu, keď sa vám šport stane prácou, potešenie a radosť sa môže stratiť.“

Štart na finále série Ironman si každý účastník musí vybojovať. Prihlásiť sa nestačí. Kvalifikáciou pre Stevens bolo podujatie v Kórei, kde svoju kategóriu vyhrala.

Havajský Ironman však ostatné prevyšuje nesmierne náročnými podmienkami.

„Teplota vzduchu bola medzi 33-40 stupňov celzia, bola veľmi vysoká vlhkosť a silný vietor. Je veľmi dôležité dopĺňať tekutiny už deň pred pretekami ale aj počas nich. Používala som nápoje obohatené elektrolytmi a tiež som užívala špeciálne soľné tabletky. Ale celkovo asi lepšie znášam teplo ako zimu. Osem rokov som žila na Strednom Východe.“

Slnko bolo veľmi intenzívne a z pretekov si odniesla aj spálenú pokožku. Na behu bojovala s bolesťami žalúdka.

Maratón však napriek tomu zabehla za 3:52 h. Po plávaní a 180­kilometrovej porcii na bicykli.

„Ďalším cieľom je zlepšiť si čas, byť ešte rýchlejšia. Budúci rok idem do novej vekovej kategórie 30-34 rokov. Vo vytrvalostnom športe je práve toto najlepší vek. Kvalita súperov stúpne.“

Jej idolom je víťazka

Kategóriu žien ovládla Chrissie Wellington, ktorá na ironmanských vzdialenostiach (3,8-180-42,2 km) ešte nikdy neprehrala.

„Chrissie je môj športový idol. Nie je len úžasná športovkyňa s výnimočným talentom, ale aj veľmi inteligentná a cieľavedomá žena. Veľmi som si priala, aby sa stala po štvrtýkrát majsterkou sveta. Dokázala to napriek tomu, že mala nehodu na bicykli dva týždne pred pretekmi a verím, že musela štartovať s nepríjemnými bolesťami.“

Doteraz štartovala Stevens len na podujatiach v zahraničím. Na Slovensku ešte nie. Zvažuje však, že by o rok v Piešťanoch súťažila na slovenských majstrovstvách.

„Veľmi nad tým rozmýšľam. Zatiaľ som prihlásená na Challlenge Roth v Nemecku, ktorý je v júli a ešte som chcela zájsť nejaké ďalšie kvalifikačné preteky série Ironman. Teraz si dám zopár tyždňov pauzu a porozmýšľam o novej sezóne.“

Slováci na MS Ironmanovi

Preteky v Kone sa prvýkrát išli v roku 1978. Odvtedy na nich štartovalo približne 21 slovenských pretekárov.

Najrýchlejší čas medzi Slovákmi dosiahol Edo Urban v roku 1992 – 9:17 h.

Slovenský ženský rekord prekonala pred týždňom Alena Stevens – 10:49.

Najlepší čas na vzdialenostiach Ironmana (3,8-180-42,2 km) drží medzi slovenskými ženami Marika Kuriačková časom 10:29 z roku 2006. Medzi mužmi ho tento rok vytvoril Karol Džalaj – 8:26.