Škutka nepretrhol streleckú smolu

Chýbalo nám trošku viac šťastia... Boli sme lepší, mali sme veľa šancí, ale zápas sme si prehrali vlastnými chybami...

KOŠICE. Žlto-modrí neboli ani lepší, ani šancí veľa nemali, iba s tými chybami sa dá súhlasiť. Vlastne (ak nerátame brejk Gašparíka tesne pred koncom zápasu, ktorý zlikvidoval Darko Tofiloski) bola jediná.

Paradoxom je, že ju urobil hráč, na ktorého je zväčša spoľahnutie, pravý obranca Mikuláš Tóth, a že ho pretlačil hráč, ktorý sa s ním vo fyzických parametroch nemôže zrovnávať, Mário Bicák. Úspešný strelec nečakal, že jeho gól bude rozhodujúci moment celého zápasu.

„Pravdu povediac, nečakal som, že to bude náš jediný gól, lebo sme si tam vytvorili viac sľubných šancí, a škoda, že už v prvom polčase sme ich nezužitkovali. Myslím si však, že celý zápas sme boli lepším mužstvom, a domáci nemali žiadnu stopercentnú šancu.“

Žalostne málo

Veru, možno aj „vďaka“ vetru to bolo z košickej strany celé akési bez ladu a skladu, a kým neprišiel na ihrisko Dávid Škutka, v štatistikách v podstate chýbal akýkoľvek zápis o streleckom pokuse jeho spoluhráčov.

A dva predošlé „pokusy“ striedajúceho Nurkoviča o jedenástku (aj keď ten druhý bol veľmi dôveryhodný) rozhodcu Hrčku nepresvedčili, aby ju zapískal.

To bolo, čo sa týka hrozby na trnavskú bránu, všetko. A to je oproti domácim zvyklostiam na košické pomery žalostne málo.

„Neviem, možno to bolo aj tým, že nám vypadol v útoku zranený Karim Diaby. Erik Pačinda tam bol sám, a proti štyrom obrancom bolo ťažké presadiť sa, najmä po zemi. Možnože nás mali Trnavčania aj viac preštudovaných ako iné mužstvá, aj preto to z našej strany, čo sa týka šancí, nebolo 'nič moc',“ húta Dávid Škutka, kde mohol byť pes zakopaný, že ich Trnava k ničomu vážnejšiemu nepustila.

Keby bol slabší vietor

A pritom stačilo tak málo, poriadne sa oprieť do strely, keď mali vietor do chrbta. Prvej strele Škutku chýbali vari dva decimetre.

„Zo začiatku, keď som to kopol, som si myslel, že to ide trochu vyššie, že to nie je až také dobré, ale keď som to potom videl v televízii, naozaj veľa nechýbalo, aby lopta skončila v sieti. Ani som veľmi nerozmýšľal, kde to namierim, išlo mi hlavne o to, aby som dobre trafil loptu, čo sa mi aj podarilo, ale chýbalo trošku viac šťastia. Možno, keby bol slabší vietor, tak by to tam padlo.“

Jeho druhý pokus bol po zemi, nie taký razantný, aj menej presný. „Dlho som nepremýšľal, chcel som to riešiť rýchlo, ale lopta mi zle sadla. Keby som ju trafil lepšie, strela by bola presnejšia.“

Možno, keby si pred zápasom popľul svoje tyrkysovomodré kopačky. Pre šťastie, ktoré ho už veľmi dlho obchádza.

„Sú aj také obdobia v živote futbalistu. Určite ma veľmi trápi, že sa mi nedarí, ale nemôžem sa z toho predsa psychicky rúcať, taký je futbalový život. Tými pokrikmi z hľadiska sa už nezaoberám, ja hrám futbal pre seba, mám určité ciele, a dúfam, že keď toto obdobie pominie, podarí sa mi ich naplniť,“ vraví košický útočník.