Senica poslala avízo na dobrý futbal

Ale je tu aspoň náznak zlepšenia ich zdravotného stavu, lebo tlak z boja o záchranu sa dostal na normálnu hodnotu oveľa skôr ako v predošlých sezónach.

KOŠICE. Je tu finále sezóny, a v Čermeli posledný hosť, mužstvo Senice. Aj posledná šanca, aspoň na nejaký čas, vidieť Stanislava Grigu na lavičke klubového tímu. V stredu sfúkol doma na rozlúčkovej torte päť sviečok symbolizujúcich päť gólov v sieti „druholigovej“ Dunajskej Stredy, a to je dobré avízo pred nedeľňajším duelom (o 17.30 h) s košickým MFK. Že v Čermeli môže byť kvalitný futbal. Aj keď v hokejovom tieni, pretože ten hýbe Slovenskom oveľa viac ako nezáživná futbalová Corgoň liga...
No kto má rád futbal, určite príde. A Košičania ho chcú za vernosť aj odmeniť. „Chceme vyhrať, pretože doma sa nám to na jar ešte ani raz nepodarilo. Bola by to pekná rozlúčka so sezónou,“ pozýva hostí na rozlúčkový večierok srbský stredopoliar v košických farbách Uroš Matič. „To víťazstvo by nám veľmi prospelo, aby sme o dva týždne nastúpili do prípravy na novú sezónu s väčšou chuťou, aby sme dostali chuť do futbalu. Verím, že Senicu môžeme poraziť, lebo po dobrom výsledku na Slovane sa zdvihlo sebavedomie každého hráča.“

Je to ich vec

Slovenský futbalový trpaslík medzi elitnou štvoricou však vzbudzuje rešpekt, Seničania to totiž dobre kopú už niekoľko sezón. „Ale my vieme na ňu hrať, aj keď je v prvej štvorke, vždy sa nám proti nej celkom darí. Prirodzene, rešpekt treba mať pred každým súperom, ale vždy záleží od toho, ako sa k tomu sami postavíme.“ Teraz aj od toho, ako sa k tomu postaví Slovan, lebo by ešte mohol pomôcť Košičanom k desiatemu miestu v tabuľke, keby niečo uhral v Prešove. „Slovan už má zaručenú Európsku ligu, Senica to nestíha, takže je otázne, či príde do Prešova s prvým mužstvom. Ale je to ich vec. Bolo by však pekné, keby Slovan v Prešove vyhral, a my doma so Senicou, lebo je rozdiel, keď ste v tabuľke na desiatom alebo jedenástom mieste. Už aj preto, že je to bitka o východ,“ pociťuje susedskú rivalitu na Slovensku aj srbský legionár.

Musí makať, keď chce ísť vyššie

Uroš Matič si veľa z tejto sezóny neužil. Neustupujúce a ťažko definovateľné zranenie mu dlho bránilo v ďalšej kariére. Na ihrisko sa vrátil iba nedávno, ale v dobrej pohode. Výkonom proti Slovanu si vybojoval miesto v jedenástke kola v športu oddanom slovenskom denníku... „Som veľmi rád, že po zranení sa vraciam do svojej niekdajšej formy. Dúfam, že teraz mi zdravie vydrží čo najdlhšie, musím makať na tréningoch, venovať futbalu všetko, lebo on mi to určite vráti.“ Zatiaľ je tá návratnosť spätá s košickým futbalom... „Mám tu zmluvu ešte do konca budúcej sezóny, ale očakávam, že už v júni by som mohol dostať to bulharské občianstvo, ktoré mi otvorí cestu dostať sa vyššie, lebo môže prísť viac ponúk, aj z nejakých dobrých klubov. Ale ako vravím, v prvom rade musím makať tu, v Košiciach, aby som sa dostal na vyššiu úroveň.“