Štvrtok, 21. január, 2021Meniny má Vincent

Sekerák hrá vo veku 53 rokov štvrtú ligu

Sportnet|Publikované 2. mar 2015 o 23:00

Za svoju futbalovú dlhovekosť vďačí vraj pevnému zdraviu a chápajúcej manželke.

Za svoju futbalovú dlhovekosť vďačí vraj pevnému zdraviu a chápajúcej manželke. Lenže to podstatné, prečo sa Ondrej Sekerák pohybuje na trávnikoch vo veku 53 rokov, je ukryté v jeho srdci. Je zapojený do diania vo štvrtoligových Finticiach a pokiaľ mu to pracovné povinnosti dovolia, stále je v akcii.

FINTICE. Chce byť natoľko fit, aby bol na jar pevnou súčasťou kádra. Hoci v jeseni len zo tri razy zasiahol do hry (pokiaľ bol dostatok hráčov, nechcel sa nasilu tlačiť do zostavy), predsa nemyslí na to, že by sa už porúčal.

Rád by si zahral so synom

Do seniorskej súťažnej lopty kope od návratu z vojenčiny. Vtedy mal 21 rokov. Najviac sezón si odkrútil v rodnej obci, ale objavil sa i v drese Záhradného či Demjaty. S výnimkou piatich ročníkov je stále verný fintickým farbám.

„V Demjate som už aj skončil s aktívnou činnosťou, ale registračku som mal stále platnú, tak mi funkcionári doma povedali, aby som ju priniesol. Takže ako štyridsaťosemročný som znovu pokračoval a „stál“ som len niekoľko mesiacov. Stále som sa objavoval na ihrisku, preto si na mňa rodáci spomenuli,“ rozhovoril sa O. Sekerák, ktorý už aj začal uvažovať, že nadobro skončí, ale dostal i ponuku od kamaráta, aby išiel do nižšej súťaže.

„Uvidím, čo bude, pokiaľ mi to manželka dovolí, tak možno vydržím ešte nejaký čas,“ usmial sa.

Vraj nebol žiadny talent, ale všetko si vydrel.

„Ja by som aj nocoval na ihrisku. Môj syn je pravý opak. U mladých už také nadšenie nevidno.“

Keď mu zavolá tréner Peter Lupták, je vždy pripravený. „Aj o polnoci.“ Možno sa raz predsa dočká toho, že si zahrá za mužov vedno so Sekerákom juniorom, ktorý funguje v doraste.

Nedeľný zákon – kostol a futbal

Hoci nie je žiadny askét a nepohrdne pivkom, predsa snaží o dobrú životosprávu. Nefajčí, neponocuje a pri výške 182 cm váži maximálne 83 kilogramov.

Pri letmom pohľade na uplynulé sezóny podotkol, že zažil i kritické obdobie a pád do okresnej súťaže. Lenže potom prišla zase radostná éra a postupy z roka na rok až do regionálnych zápolení.

„Mal som po tridsiatke a vedno s mladšími sme vytvorili dobrú partiu. A na čo najneradšej spomínam? Azda na nepremenenú penaltu proti Lipanom pred vyše dvadsiatimi rokmi. Aj preto sme vtedy klesli nižšie. Odvtedy som jedenástku nekopal.“

Vyskúšal si všetky posty, pár zápasov dokonca i odchytal. Vždy je dôležité, aby si starší porozumeli s mladšími.

Ozaj – tykajú či vykajú mu spoluhráči?

„Keď som prišiel prvý raz do Demjaty, tak mi niektorí začali vykať, proti čomu som sa ohradil. Jasné, že mi všetci tykajú, tak to má vo futbale byť. Podstatné však je, aby sa chlapci viac koncentrovali na futbal, odovzdali sa mu celí a nerobili to len polovičato. Ja som mal vždy v nedeľu vyárendovaný čas na dve veci – ráno kostol a potom futbal. Pre mňa je nepochopiteľné, že niekto nepríde na zápas,“ pripomenul Ondrej Sekerák, ktorý môže byť pre ostatných vzorom a aj preto ho nikto neposiela do „dôchodku“.

Vytiahol ešte jednu príhodu: „Raz sme hrali s Kežmarkom a súperov brankár – štyridsiatnik – sa vytešoval, že bude najstarším. Akonáhle zistil, že mám päťdesiat, sklopil uši,“ dodal dobre naladený určite jeden z najstarších aktívnych hráčov na Slovensku.

Autor: Sportnet

Diskusia

Diskusiu k článku si môžete prečítať na sport.sme.sk

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.