Rožňava znova prišla o body v závere

Slnko sa hralo na schovávačku a podobne to bolo aj na ihrisku. Svetlejšie momenty sa striedali so slabšími. Aj keď hostia odohrali druhý polčas bez vylúčeného Hriša, nakoniec sa radovali z bodu po remíze 1:1.

ROŽŇAVA. Celý prvý polčas bola hra vyrovnaná, často prerušovaná pre fauly. Veľa šancí nebolo. Na konci polčasu bol po faule na F. Polláka vylúčení Hriš.

Prevahu o jedného hráča sa po prestávke snažili domáci samozrejme využiť, no zasa ich trápila stará choroba – nepremieňanie šancí.

Podarilo sa to až dvadsať minút pred koncom F. Pollákovi. No radosť trvala len päť minút. Hostia si vybojovali štandardku, po ktorej nedokázali domáci včas odvrátiť loptu a Čontošfalský vyrovnal.

Zvyšok zápasu bol už len márnou snahou domácich skórovať, no pozorne brániaci hostia si už bod vziať nenechali.

„Po vylúčení sme museli urobiť nejaké tie zmeny, neostávalo nám nič iné, len sa brániť. Bolo jasné, že nám sily budú ubúdať, tak sme si v šatni povedali, že skúsime urobiť nejakú štandardku, dostať sa z nej do zakončenia a pokúsiť sa o gólik. Vyšlo nám to. Som tomu veľmi rád aj preto, že sme prišli len s dvanástimi hráčmi. Musím sa chlapcom poďakovať,“ uviedol tréner FK Čaňa Marek Tokár

„O výsledku rozhodlo naše väčšie chcenie, tiež nám dobre zachytal brankár, no aj to, že domácim chýbalo v zakončení trochu viac šťastia.“

„Aj keď prvý polčas nebol ideálny, za druhý nemôžem chlapcom nič vytknúť. Chceli, bojovali, no znova sa objavili dve naše choroby, nepremieňanie šancí a to, že sme inkasovali gól po jednej z mála štandardiek hostí. Asi to už nebude náhoda, že nedávame góly,“ poznamenal tréner SP MFK Rožňava Branislav Kuzma.

„Herne to hlavne po prestávke nebolo zlé, len krajšie by bolo rozlúčiť sa víťazstvom. Mali sme na to, boli sme lepším tímom. Chýbalo len dať respektíve neinkasovať gól.“