Hral Ligu majstrov, automaty mu zničili život. Babnič dnes robí kuchára

Peter Babnič.
Peter Babnič. (Autor: REUTERS, TASR)
Ivan Mriška|28. feb 2022 o 07:00

Futbalu som mal dať viac, ľutuje Peter Babnič.

Výborný zakončovateľ, ktorý na prelome tisícročí vytvoril tandem so Szilárdom Némethom. S Interom Bratislava získal dva majstrovské tituly a poháre.

Českú najvyššiu súťaž vyhral so Spartou Praha, poľský pohár ovládol s Dyskobolia Grodzisk Wielkopolski.

PETER BABNIČ (44) hral v Lige majstrov proti Realu Madrid či Bayernu Mníchov, pravidelne si obliekal reprezentačný dres. Vo futbale však mohol dosiahnuť viac.

„Keby som mal lepšiu životosprávu, moja kariéra by bola lepšia. Na ihrisku som drel, išiel na sto percent. No mimo neho som sa flákal. Chýbal mi prístup k povinnostiam, čo ma dnes nesmierne mrzí,“ priznáva pre Sportnet po rokoch.

V článku SPORTNET sa dočítate

  • Čomu sa venuje dnes?
  • Čím všetkým si v Rakúsku musel prejsť?
  • Prečo si počas kariéry nič neušetril?
  • Ako spomína na tituly s Interom Bratislava a tandem so Szilárdom Némethom?
  • Stretáva sa s bývalými spoluhráčmi?
  • Prečo mu pred televízorom tiekli slzy?
  • Ako sa mu pred zápasom s Bayernom Mníchov roztriasli kolená?
  • Prečo sa v Sparte Praha nepresadil?
  • Čo ho mrzí v živote najviac? Ako stratil svoju manželku?
  • Prepadol hazardu. Aký odkaz má pre dnešných športovcov?

Pred desiatimi rokmi ste obliekali dres Oravského Veselého, no odvtedy o vás nepočuť. Čomu sa venuje bývalý reprezentant Slovenska?

V Rakúsku pracujem v gastronómii. V malej reštaurácii som prešiel rôznymi funkciami, teraz robím kuchára. Ide o rodinný podnik. Okrem neho chodím do jednej firmy na inventúru. Vždy som mal dve roboty.

Mnoho vašich bývalých spoluhráčov robí po kariére trénerov. Neuvažovali ste, že pôjdete týmto smerom?

Spravil som si licenciu a zopár zápasov som odtrénoval. Dostal som niekoľko ponúk, ale žiadna ma neoslovila. Respektíve, nedokázala by ma uživiť.

Prejsť do normálneho života bol pre mňa obrovský problém. Pätnásť rokov som cestoval a bol stredobodom pozornosti, no zrazu o mňa nebol záujem. A ja som nevedel, čo ďalej.

Veľa vecí som v živote pokazil. A uvedomil si to až neskoro. Neposlúchal som, a tak som musel začať od nuly.

Nie ste jediný bývalý športovec, ktorý mal problém zaradiť sa do spoločnosti. Mnohé prípady sa skončili tragicky.

Počas kariéry som videl len góly, Ligu majstrov a reprezentáciu. Plnil som si sny a myslel, že peniaze budú chodiť večne. Zabudol som však na život po kariére. Neušetril som si nič, čo ma neskôr dobehlo.

Zostal som zadlžený, preto som si musel nájsť prácu. Našťastie mi pomohli známi z Rakúska. Neovládal som jazyk, preto som musel robiť podradné práce. Dnes som však spokojný. Udomácnil som sa v malej dedinke, kde sa mi páči. Nemám strach o zárobok, dostávam päťnásobok toho, čo by som mal na Slovensku.

Mám 44 rokov, preto zbytočne nelietam v oblakoch. A možno som na trénerstvo ani nemal. Radšej sa sústredím na prácu. Aby som sa vyhol problémom.

Inak som prekvapený, že si na mňa niekto spomenul. Desať rokov ma žiadny novinár na rozhovor neoslovil. Vážim si to.

Získali ste dva majstrovské tituly, gólový tandem ste vytvorili so Szilárdom Némethom. Ako si spomínate na úspechy s Interom Bratislava, za ktorý ste dali tridsať gólov?

Na klubovej úrovni to bolo najlepšie obdobie mojej kariéry. Tréner Jozef Bubenko spravil z neznámych hráčov reprezentantov. Vďaka jeho koncepčnej práci sme išli výkonnostne a v tabuľke hore. Až sme sa stali majstri.

„Szili“ prišiel z Košíc a výborne sme si rozumeli. Na ihrisku i mimo neho. Boli sme skutočne dobrá dvojička.

Stretávate sa spolu?

Nedávno sme mali stretnutie po dvadsiatich rokoch od majstrovstiev Európy do 21 rokov. No ja som sa, žiaľ, pre pracovné povinnosti nedostavil.

Volal som s Petrom Hlinkom a jediní my dvaja sme tam chýbali. Videl som však fotky, ktoré ma potešili. Hoci sa nestretávame, na kamarátov som nezabudol. Stále sledujem, ako sa im darí v trénerskom remesle.

Premiérový titul s Interom ste získali s deväťbodovým náskokom. Ako ste ho oslávili?

Pre mňa ako mladého hráča to bola veľká vec. Po poslednom zápase som dve noci nespal, užívali sme si to poriadne (smiech). Titul sme získali už v predstihu. A úplne zaslúžene.

Mali sme skúsených hráčov ako Vratislav Greško, Peter Németh, Attila Pinte, Zsolt Hornyák či nebohý Peter Dzúrik. Dopĺňali ich mladé uchá, ktoré sa chceli ukázať. Celkovo sme mali v kabíne sedem reprezentantov, ktorí boli nositeľmi kvality.

Špecifický náboj mali derby proti Slovanu.

Aj Petržalke. Medzi nami bola veľká rivalita. S hráčmi sme sa osobne poznali, ale nič sme si nedarovali. Zápasy boli vybičované a vždy mali skvelú úroveň.

Len málokedy sa skončil zápas remízou. Som rád, že som bol súčasťou pamätných derby a strelil som v nich šesť gólov. Liga mala v tých časoch veľkú kvalitu. Väčšiu ako dnes. Hralo v nej veľa skúsených, ale i mladých, kvalitných hráčov.

Dobrú generáciu ste potvrdili postupom na majstrovstvá Európy do 21 rokov, ktoré sa konali na Slovensku. Ako na tento úspech z roku 2000 spomínate?

Je to dlhý čas. Keď si na zápasy proti Anglicku, Taliansku či Španielsku spomeniem, mám zimomriavky. Hrali sme futbal na vysokej úrovni.

So spoluhráčmi sme si výborne rozumeli. Tréner Dušan Radolský vytvoril na sústredení vo Vysokých Tatrách silný kolektív.

Hrali ste proti hráčom ako Frank Lampard, Carles Puyol, Xavi Hernandéz, Andrea Pirlo či Gennaro Gattuso.

Už vtedy to boli veľké hviezdy. Nesústredili sme sa však na mená súperov, ale na svoje výkony. Chceli sme ukázať, že aj my na to máme. Boli sme nesmierne motivovaní.

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa
Nachádzate sa tu: