Rodičia Hurajtovci: Sme na Paľka veľmi hrdí

Podtatranská obec Štrba je od nedele už navždy olympijsky medailová. Práve odtiaľ je totiž slovenský biatlonista Pavol Hurajt, ktorý na ZOH v kanadskom Vancouveri vybojoval bronzový kov. Aj keď Paľo rozradostil všetkých Slovákov, najväčšiu radosť určite urobil manželke Jane a svojim rodičom.

PRIBYLINA/ŠTRBA. Jana prežívala životný úspech manžela v dome svojich rodičov v Pribyline, kde s Paľom žijú. Ako nám prezradila, celé nesmierne napínavé preteky poriadne prežívala a v ich závere sa neubránila ani slzám dojatia.

((hurajt))

"Prežívala som to veľmi emotívne, bolo to silné, nezabudnuteľné. Tesne pred cieľom, keď som už videla, že získa medailu, som sa neubránila slzám dojatia. Dúfala som, že by sa to mohlo podariť, lebo v streľbe bol vynikajúci a verila som, že odstrieľa čisto. Po poslednej streľbe to už bolo iba o behu, či vydrží až do cieľa a podarilo sa. V závere, keď sa jeho najvážnejší prenasledovateľ, Rakúšan Summan, tesne za ním v panoramatickom zábere neobjavil, boli to neopísateľné pocity," povedala nám so slzami v očiach Jana.

S manželom sa telefonicky kontaktovala prakticky ihneď po skončení historických pretekov. Najradšej by v tom momente ale určite bola priamo v dejisku ZOH. "Na preteky chodievam s Paľom pomerne často, ale Vancouver je predsa len príliš ďaleko. Navyše olympiáda trvá viac ako dva týždne a človek musí aj pracovať," ozrejmila Jana, ktorá je zamestnaná ako personalistka. Ako nám prezradila, bábätko ešte neplánujú, najprv by si chceli otvoriť kolibu v Tatranskej Štrbe.

Narúbe aj drevo do kozubu

Pavol Hurajt začínal ako klasický lyžiar a postupne prešiel k biatlonu. Svoju tohtoročnú formu vyladil naozaj excelentne. V troch individuálnych pretekoch na ZOH skončil postupne siedmy, piaty a napokon bronzový. K dokonalej postupke mu tak chýba už len prvé miesto.

"Škoda, že nemá ešte jedny preteky. Možno by to bolo ešte lepšie," s úsmevom podotkla Jana, ktorá na svojho manžela, ktorý obľubuje sladké, nedá dopustiť. Pred pretekmi vraj potrebuje pokoj, aby sa na ne plne koncentroval. Hovorí o ňom, že je veľmi pracovitý. Rád dokonca narúbe aj drevo do kozubu v ich dome. S Pavlom sú svoji len niečo vyše roka, poznajú sa však už dvanásť rokov. Brali sa v evanjelickom kostole v Pribyline.

V Štrbe ako na Silvestra

Pred rodičovským domom čerstvého medailistu bolo v nedeľu večer poriadne veselo. Oslavovalo sa nielen v ňom, keďže sa tu zišla početná skupina Paľových fanúšikov a známych.

((sanitra))

"Verili sme, že by sa mu to mohlo podariť. Forma mu postupne gradovala a načasoval si ju skutočne parádne. Po minulé roky bol často pretrénovaný, teraz makal tak akurát, aby to jeho organizmus zvládol. Veril som, že získa medailu, strieľal presne a veľmi rýchlo. Bolo vidieť, že je v pohode," spokojne uviedol otec Pavol Hurajt st.

Úspech svojho syna patrične oslávil. "O šiestej večer som prišiel z práce a až do začiatku pretekov som bol trochu nervózny. Po nich som ostal ako omráčený. Len som sedel a nevedel, čo mám robiť. Sú to neopísateľné pocity. Keď som otvoril dvere, vonku bola celá ulica. Bolo to fantastické, radovali sme sa, spievali. Oslavovali sme asi do pol druhej rána. Ani sme potom s manželkou nemohli zaspať, emócie boli stále veľmi silné," povedal nám šťastný otec.

Sú na neho hrdí

Nadšením prekypovala aj mama Ľudmila. "Slovami sa to všetko dá len ťažko opísať. Preteky som sledovala so zatajeným dychom. Okrem držania palcov som si niekedy aj zakrývala oči. Sme na neho veľmi hrdí. Za tú drinu a odriekanie si to zaslúžil. Volali sme s ním akurát, keď sa tu už rozbiehali oslavy. Žila tým celá obec. Bol veľmi šťastný a my s ním. Veľmi sa už tešíme, keď príde domov. Určite mu prichystáme nejakú oslavu," prezradila právom hrdá Ľ. Hurajtová.