Retro Korzár: Ako sme vítali majstrov sveta. Teraz už niet koho

(Autor: archív)
Marián Špacai|27. máj 2017 o 00:00

Vo vytržení je vyše tridsaťtisícový dav, taký na námestí SNP nebol od „nežnej“.

Peťo Bondra strieľa sto sekúnd pre koncom finále víťazný gól a my už vieme, že nás ráno čaká veľmi skorý budíček.

Za brieždenia vyráža výprava Korzára do Bratislavy vítať našich zlatých chlapcov, ktorí krátko popoludní priletia z Göteborgu.

Marián Špacai, šéf športu v Korzári.
Marián Špacai, šéf športu v Korzári. (Autor: archív)

S klesajúcimi kilometrami deliacimi nás od hlavného mesta nepriamou úmerou stúpa počet áut všakovakých poznávacích značiek vyzdobených slovenskými vlajočkami, sem-tam veselo vytrubujúcimi a mieriacimi tam isto, kde aj my.

Prvá cesta v Bratislave vedie na letisko, kde naozaj slušný päťtisícový húf ľudí predznamenáva, čo sa asi bude diať, keď sa hokejisti presunú neskôr na námestie.

Lietadlo pristáva, vystrkuje sa hlava kapitána Mira Šatana s pohárom nad hlavou.

Postupne všetci príkladne zvládajú schodíky, i keď šampus tiekol počas letu potokom.

Hrdinovia zanôtia „slovenské mamičky“, čím privádzajú fanúšikov do varu, ale dlho sa nezdržia. Urobíme prvé rozhovory a nasadáme do auta, presúvame sa na námestie.

Stíhame Hlinkovo (žiaľ, už nie je medzi nami) „ciki-caki, ciki-cak“ aj Lašákovu „one man šou“.

Vo vytržení je vyše tridsaťtisícový dav, taký na námestí SNP nebol od „nežnej“, a tak bol tento pľac spontánne fanúšikmi premenovaný na „námestie slovenskej hokejovej revolúcie“.

Nasajeme aspoň atmosféru (keďže šampus nám nedali) a už trielime pred hotel, do ktorého sa „zlatúšikovia“ uchýlia po úmorných verejných oslavách na súkromné dozvuky.

Kým si však nakladajú na tanier neskorý obed, nemajú problém ešte čo-to povedať (tí, ktorí ešte majú hlas) pre médiá.

Kývame na Bondru, veď je náš východniar, ochotne ide a poskytne pre Korzár rozhovor.

Ani iní nemajú v dobrej nálade hviezdne maniere – Šatan, Lašák, Staňa, Štrbák, Nagy, Bartečko...
Materiálu máme toľko, že si môžeme povedať – oplatilo sa merať cestu.

Pre mňa ako mladé novinárske „ucho“ to bol zážitok. Doprial by som takú eufóriu, keď sa neznámi ľudia na ulici úprimne objímali, teraz aj svojim mladším kolegom.

Nuž ale, pošlite ich vítať hokejistov do Bratislavy po štrnástom mieste na MS, keď sme sa na hanbu museli modliť k Dánom, aby nám pomohli k holej záchrane...

(Autor: archív Korzára)

Kliknite pre zväčšenie obrázku

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Retro Korzár: Ako sme vítali majstrov sveta. Teraz už niet koho