Prvýkrát v histórii končia Košice sezónu s dlhom

Ročník si však ešte mohli pokaziť výraznou čiernou škvrnou, ak by nejakým zázrakom neobhájili majstrovský titul. K takému scenáru však zďaleka nedošlo, po úspechu na medzinárodnom poli suverénne dosiahli aj na republikový primát. Už siedmy v poradí.

KOŠICE. Sezóna bola veľmi úspešná, ale po nástupe finančnej krízy aj ekonomicky náročná. Zodpovední činovníci mali čo robiť, aby tieto misky váh ostali v rovnováhe. Aj o tom sme sa po skončení ročníka 2009/20010 pozhovárali s generálnym manažérom Dobrých anjelov Danielom Jendrichovským.

Čím bude pre vás výnimočný tento majstrovský titul?

"Budem si ho pamätať troma sedmičkami. Získali sme siedmy titul v sezóne, v ktorej sme skončili siedmi v Eurolige a v nej sme mali sériu siedmich víťazstiev za sebou. Som rád, že sme to dokázali takto zvládnuť. Ľudia nám napriek tomu, že titul sme tento rok vo finálovej sérii získali veľmi ľahko, fandili a priali nám to. Po športovej stránke to máme za sebou, čo však neznamená, že máme túto sezónu uzavretú. Prvýkrát v histórii totiž končíme s mínusom a dlhom. Máme dva mesiace na to, aby sme sa z tohto stavu vykopali a začali rozmýšľať o ďalšom ročníku."

Bola to teda najťažšia sezóna za posledné roky?

"Z manažérskeho hľadiska určite. Chvíle po treťom prehratom zápase na začiatku Euroligy boli veľmi ťažké. Nájsť peniaze v čase, keď sa nedarí, je veľmi náročné. Za to musím poďakovať partnerom, ktorí nás vtedy podržali. Umožnili nám urobiť obrovský výsledkový obrat. Odmena za toto úsilie je veľmi sladká, budeme mať na čo spomínať."

Po ukončení pôsobenia v Eurolige každoročne ostáva obhajoba titulu už iba ako "povinnosť" pre zvyšok sezóny. V slovenskej súťaži totiž nemáte konkurenciu.

"Ja by som to povedal tak, že naša úroveň kazí meno slovenskej lige. Ak by sme my neboli takí kvalitní a mali by sme družstvo na úrovni Prešova, Ružomberka či Popradu, liga by bola veľmi zaujímavá. Dokonca by sa dala hodnotiť ako kvalitná. To, že takto trčíme, je trošku na škodu, pretože štyri ďalšie tímy mali tento rok celkom dobre postavené družstvá a myslím, že ani v konfrontácii so súpermi z iných krajín by sa nestratili. O to viac ma mrzí, že viac družstiev nehrá Pohár FIBA. Myslím si, že napríklad Poprad alebo Prešov so súčasným družstvom mohli v Pohári FIBA pomýšľať aj na postup do play-off. Teší ma, že ženský basketbal začína ožívať v ďalších mestách. Bodaj by nás súperi v budúcom ročníku čo najviac trápili."

Prvýkrát ste nehrali finále proti Ružomberku. Vaším vyzývateľom bol Prešov, čo vás iste aj potešilo, lebo s ním máte veľmi úzku spoluprácu.

"Trošku som im pomáhal budovať družstvo. Ich ambície boli pokúsiť sa získať bronzovú medailu. Myslím, že finále je pre Prešov fantastickým úspechom. Škoda, že neuverili, že s nami môžu uhrať lepší výsledok a nepobili sa s nami vo finále viac."

Už viackrát ste načrtli, že úspech v tejto sezóne si vyžiadal aj daň v podobe zadlženia. Ako to vyzerá s budúcnosťou v súčasnosti najlepšieho slovenského klubu?

"Čakajú ma možno najťažšie dva mesiace v mojej kariére. Treba splatiť dlh z tejto sezóny a zároveň čím skôr mať jasno, čo bude v ďalšej. Hráčky majú záujem u nás hrať, ale ak budeme veľmi dlho váhať, možno nebudeme môcť poskladať družstvo tak, ako chceme a budeme sa trápiť so zháňaním hráčok na poslednú chvíľu, ako to bolo tento ročník. Najradšej by som bol, keby sme mali družstvo zložené čo najlepšie a čo najskôr."

Aké sú teda plány so zahraničnými hráčkami?

"Okolo Dupreeovej je strašne horúco, je o ňu bitka. Ona jasne povedala, že bude čakať minimálne do polovice mája na našu ponuku, dovtedy neprijme žiadnu inú. Tento postoj nás teší. Takisto sa vyjadrila aj McCoughtryová a čo je pozitívne, aj Janel McCarvilleová prejavila po skončení Final Four záujem vrátiť sa k nám. To nás teší i zaväzuje. Bez toho, aby sme sezónu mali pokrytú, si nemôžeme dovoliť ísť do podpisov takých hráčok, aby sa všetko, čo sme roky budovali, nezrútilo v priebehu pár dní."

Opýtame sa rovno - prihlásia sa Košice znovu do Euroligy?

"Urobím pre to všetko. Bez pomoci mesta, územného celku a komunity, ktorá tu je, nemáme šancu to poskladať len s partnermi. Ak budeme cítiť, že máme za sebou niekoho, komu záleží, že sme v Košiciach a hráme o titul, vtedy možno pôjdeme aj do malého rizika. Aj dnes ma trošku mrzí, že nikto zo zástupcov mesta neprišiel na rozhodujúci finálový zápas, napriek tomu, že sme ich pozývali. Je to možno záležitosť toho, že siedmy titul v rade už nie je zaujímavý. Vždy je to však niečo pre Košice a myslím si, že ak už nie podporu, tak aspoň takúto pozornosť si zaslúžime."