Prešov sa konečne radoval, prvý raz vyhral

PREŠOV. Základom úspechu boli predovšetkým vôľové vlastnosti zeleno-bielych. Prešovské úsilie dosiahnuť úspech bolo väčšie než bratislavské. Pre belasých akoby boli dve predchádzajúce porážky na ihriskách súperov, v Nitre 0:1 a v Senici 2:3, nie práve dostatočnou výstrahou. Prehrali aj do tretice. A pritom tréner 1. FC Tatran Prešov Ladislav Pecko, ktorý prežil najkrajšie futbalové roky kariéry práve v Slovane, nemusel svojich súčasných zverencov nijako zvlášť motivovať.

Pecko skalp nesľuboval

"Nič som im za skalp vicemajstra vopred nesľuboval. Nikdy som to nerobil a ani robiť nebudem. Nie je to moja filozofia. Hráči sú profesionáli, vedia, čo je ich povinnosť a za čo hrajú," povedal na tlačovej konferencii po úspešnom zápase kormidelník Šarišanov. Na otázku, či po tomto výsledku podľa neho stúpne jeho kredit v tábore ŠK Slovan, odvetil jasne. "Ja svoj kredit v tomto klube mám a nepotrebujem si ho zvyšovať. Samozrejme, víťazstvo teší, no nie viac ako nad hociktorým iným súperom, nad ktorým by sme boli zvíťazili. V tomto rozdiely skutočne nerobím." Na margo samotného zápasu ešte L. Pecko dodal. "Hostia predstavujú kvalitu, no tú sme ukázali aj my. A navyše sme hrali s veľkým srdcom a odhodlaním."

Papaj si to zase užil

Prešovčania dohrávali stretnutie, ktoré sa nadstavovalo o štyri minúty, bez Jána Papaja. Toho museli v samom závere ošetrovať po jednom z osobných súbojov. Kapitán si na ihrisku skutočne užil svoje. "Zrejme som si natiahol zadný chrbtový sval. Okrem toho mám na tvári monokel a tiež narazené koleno. Už som toho mal skutočne plné zuby. Uznajte, za takých okolností je víťazstvo tou najlepšou odmenou za ujmu na zdraví. Všetky bolesti raz prejdú. Hlavné je, že sme získali tri body. Pravda, až deviatom kole. Znie to hádam aj tak trochu čudne. Avšak ako inak, musíme sa všetci z toho zároveň radovať. Konečne to prišlo. Ten pocit víťazstva sa dá ťažko opísať," potvrdil vysmiaty futbalista.

Na trénera sa nehneval

Ján Papaj je v posledných dueloch naozaj platným hráčom svojho tímu. Pred týždňom prihrával Piterovi- Bučkovi na gól do žilinskej siete, proti Bratislavčanom si v sobotu zaknihoval bilanciu jedna plus jedna. A pritom pod Dubňom nastúpil "iba" ako striedajúci hráč. "Ja sa za to na trénera nehnevám, nemám na to dôvod. Na post pravého obrancu prišiel Peter Petráš, kvalitný a skúsený futbalista. A keďže ma pán Pecko v stredovej formácii ešte poriadne nevidel hrať, dostal v Žiline prednosť Dávid Leško. Ja som si povedal, že budem trpezlivo čakať na svoju šancu. Veril som, že určite príde. Nemýlil som sa. Zápas so Slovanom mi naozaj vyšiel. Ale nie iba mne. Hlavne v prvom polčase hralo celé mužstvo vskutku dobre. Všetci preto veríme, že toto je začiatok inej série, tentoraz víťaznej."

Súperovho brankára si naštudoval

Ján Papaj sa na zápas s Bratislavčanmi svedomito pripravil. Pomohlo mu aj sledovanie videozáznamu z predchádzajúceho kola. "V zápase s Trnavou brankár Putnocký už pri náznaku chodil do kolien. Nuž som pred vyrovnávajúcim gólom najprv naznačil prihrávku a potom vypálil k vzdialenejšej žrdi. Pred druhým gólom som zasa registroval nabiehajúceho Petra Katonu. Poslal som mu loptu popred bratislavskú obranu a nakoniec bol z toho, po nedorozumení s Putnockým, vlastenec Salátu."

Vychutnal si to aj Diviš

Aj brankár Jakub Diviš si po úspešnom výsledku vychutnával pocit toľko očakávaného víťazstva. "Veď my patríme niekde úplne inde než na posledné miesto v tabuľke," presviedčal novinárov. Hneď na to vystrúhal poklonu svojim spoluhráčom. "Klobúk dole pred nimi, že dokázali otočiť z 0:1 a 2:1. Bola to sila ich vôle a obrovská túžba po víťazstve. Niekedy vám nič iné neostáva, len hrať na stodvadsať percent a veriť, že to prinesie svoje. Nám to tentoraz vyšlo. A to isté nás čaká v nasledujúcich majstrákoch. No obavy nemám. Keď budeme takto hrať naďalej, budeme zbierať body všade," dodal rozradostený gólman 1. FC Tatran.