Premiéra Humenčanov v Strážskom so Sabinovom dopadla na „päťku“

STRÁŽSKE. Jarnú časť súťažného ročníka odohrajú futbalisti ŠK Futura Humenné na štadióne v Strážskom.

Dôvodom je rekonštrukcia ich domovského stánku. Premiéra v novom „domácom“ prostredí však bola na míle vzdialená od vydarenej. Humenčania podľahli Sabinovu výrazne 0:5.

Výsledok znásobuje skutočnosť, že kým Humenčania sú aktuálne v tabuľke siedmi, ich súper sa týmto ziskom troch bodov odlepil z treťoligového dna.

Lepšie v oslabení

Prvý polčas možno v humenskom podaní smelo nazvať iba čajovým odvarom. Že mali viac loptu na kopačkách hostia, dokazuje aj štatistický doklad, že vyslali spolu sedem striel, zahrávali šesť rohových kopov, kým v humenskom podaní v oboch týchto zápisoch svietila chudobná jednotka.

Od 44. minúty hrali domáci v oslabení, takže v početnej nevýhode celý druhý polčas. Paradoxne sa však ich výkon o čosi zlepšil, už sa objavili aj šance, ku kontaktnému gólu to však neviedlo.

Zlom priniesla 76. minúta po chybe brankára, v samom závere skórovali Šarišania ešte dvakrát a vyhrali výsledkom, o ktorom pred stretnutím isto nik netušil.

Ťažko hľadané slová

Logicky po takejto hernej i výsledkovej jarnej premiére sa hľadali slová hodnotenia zápasu iba veľmi ťažko.

„Je to odraz našej celej zimnej prípravy, k tomu prirátam odchod siedmich hráčov základnej zostavy. Na poslednú chvíľu došlo trio legionárov, káder sme doplnili dorastencami, a tí ešte v mužskom futbale musia zbierať skúsenosti. Terén bol rovnaký pre oboch, viac však nevyhovoval nám, keďže skôr podľa hráčskych typov vsádzame na kombinačný herný štýl. Cez polčas som hráčom prízvukoval, že musíme viac lopty nakopávať, aj sa to dialo, opticky sme sa dostali aj v oslabení do zápasu, no prišla chyba brankára, čo znamenalo zlom. Neostáva nám nič iné, len káder ešte doplniť, konsolidovať aj brankársky post, lebo inak sa iba ťažko pohneme. So súčasným výkonom sotva budeme siahať v zápasoch na body,“ poznamenal Martin Tongeľ, humenský tréner.

Stopérska premiéra

Humenský káder prešiel výraznými zmenami, čo sa logicky odrazilo aj na zložení radov. V tých obranných sa na poste „stredného“ objavil Vladimír Voroňák, v jeseni výhradne ofenzívne ladený. Po prvýkrát v kariére sa presunul pozične na hranicu vlastnej šestnástky.

„Ešte keď som hral v Barci – Košiciach, tak som bol chvíľami akoby predstopér, respektíve defenzívny záložník, ale hrať rýdzo v obrane, že za vami je už iba váš brankár... Ufff, to je pre mňa premiéra,“ odfúkol si pred stretnutím humenský futbalista. Aj napriek humensky zlému výsledku bol práve Vladimír Voroňák z domácej strany jedným z najlepších, ak nie vôbec najlepším.