Slovenskí paralympionici na zimných hrách v Soči skončili v medailovej bilancii na 6. mieste.
BRATISLAVA. Najlepšou paralympijskou športovkyňou slovenskej histórie je od nedele alpská lyžiarka Henrieta Farkašová. K trom zlatým z Vancouvru pridala v Soči ďalšie dve a jeden bronz.
Dvadsaťsedemročná rodáčka z Rožňavy včera po prílete do Bratislavy premáhala extrémnu únavu, ktorá sa znásobovala po vypätí počas paralympijského týždňa. V horskej dedine Roza Chutor navyše mala problémy so spánkom. Tešila sa, že doma konečne doženie deficit.
Kľúčová bola navádzačka
„Zásluhu na mojich medailách má moja skvelá navádzačka Natália Šubrtová, s ktorou si rozumieme už šesť rokov a získali sme spolu všetkých sedem paralympijských medailí. Som závislá nielen od jej hlasu, ale aj od jej psychologicky majstrovského vyhodnotenia a pohotovej interpretácie toho, čo ma na trati čaká v najbližších zlomkoch sekúnd. Hneď po nej musím spomenúť kondičného trénera a fyzioterapeuta Dušana Šaradína, trénera Braňa Mažgúta, servismena Maroša Hudíka. A tiež maximálne úsilie Slovenského paralympijského výboru,“ povedala Farkašová.
Servismen Maroš Hudík bol v Soči zároveň navádzačom Miroslava Harausa, s ktorým spolu získali striebro v zjazde.
Organizmus paralympijskej výpravy je vždy vzájomne poprepájaný, každý sa
snaží poskytnúť tímu maximum svojich schopností a vytvárajú sa väzby, ktoré nejde zaškatuľkovať. Kľúčové je, že ústia do synergického pozitívneho efektu.
Čím to je, že paralympionici pod strechou toho istého systému športu na Slovensku dosiahli neporovnateľne lepšie výsledky ako ich zdraví predchodcovia v Soči na veľkých hrách? V niektorých prípadoch ťažkí profesionáli.
Konkurencia nešetrí
Šport zdravotne hendikepovaných má na Slovensku bohaté tradície, ktoré zaväzujú i zjednocujú zainteresované okolie. Z rehabilitačného centra v Kováčovej sa už roky ľudia po úrazoch dostávajú medzi postihnutých športovcov.
Svetová konkurencia však dáva do paralympionizmu čoraz viac peňazí, v niektorých krajinách majú paralympijskí víťazi garantované doživotné finančné renty. Za zlato dostanú slovenskí paralympionici od štátu finančnú prémiu 22,5tisíca eur, plus ďalšiu časť zo sumy stotisíc, ktorú vyprodukoval marketing paralympijského výboru.
Pred Soči nastali na rozdiel od Vancouvru 2010 podľa šéfa slovenských paralympionikov Jána Riapoša významné posuny vo vzťahu ministerstva školstva.
„Financie nám chodili na účet plynulo už od januára. V minulosti sme boli vždy v tomto smere v neistote. Teraz sa nám dýchalo oveľa ľahšie, nemuseli sme si nikde požičiavať peniaze. Mali sme pracovný pokoj na realizáciu, mohli sme sa systematickejšie pripraviť.“
Na Slovensku je zatiaľ jediná profesionálna paralympionička. Športová strelkyňa Veronika Vadovičová v rezorte ministerstva vnútra, ktorá nosí medaily z letných paralympiád.