Pondelok, 25. január, 2021Meniny má Gejza

Oslávenec Kéda roky šéfuje košickému futbalu

Sportnet|Publikované 5. dec 2010 o 23:00

Ak sa hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu, v jeho prípade to platí do písmena. Otec, vranovský rodák, v predvojnovej Slovenskej republike, označovanej po roku 1945 dlho za tzv. Slovenský štát, bol dorasteneckým majstrom v drese prešovskej Slávie.

Ak sa hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu, v jeho prípade to platí do písmena. Otec, vranovský rodák, v predvojnovej Slovenskej republike, označovanej po roku 1945 dlho za tzv. Slovenský štát, bol dorasteneckým majstrom v drese prešovskej Slávie a neskôr v Košiciach uznávaným funkcionárom basketbalového oddielu VSS. Syn bol zasa futbalovým brankárom mlade strojárov a tiež seniorov VSŽ v II. lige, neskôr treťoligovým rozhodcom, ale predovšetkým predsedom Oblastného futbalového zväzu Košice-mesto. Mnohí už zaiste vedia, že reč je o Mariánovi Kédovi, ktorý bez veľkej slávobrány 29. novembra rozšíril rodinu päťdesiatnikov.

KOŠICE. Rodák z metropoly východu nemusel chodiť hľadať vzory. Mal síce len jeden, ale o to lepší a rovno doma. V otcovi Jánovi, od ktorého mal čo zdediť. Marián však k tomu pridal čosi navyše. Vynikol totiž i medzi žrďami v halovom futbale, čím si aktívny vek živil dokonca ešte v období, keď na veľkom ihrisku dal lopte na rozlúčku zbohom. Aj potom však zostal pri najpopulárnejšom športe ďalej. Už v mladom veku sa chopil rozhodcovskej píšťalky, neskôr zasa funkcionárskej činnosti, čo neľutuje, lebo zostal medzi mladšími i staršími ľuďmi a sám mohol zveľaďovať šport.

Dobrý organizátor

V meste svojou prácou získal čoraz väčší rozhľad, podporu a uznanie. A keď pracoval v regionálnej komisii rozhodcov za čias Jána Boršča, oslovili ho viacerí košickí funkcionári z klubov, aby kandidoval na funkciu šéfa košického futbalu. Stal sa ním ešte v období, keď regionálnemu zväzu šéfoval Gejza Princ, ktorého metódy mu boli vždy blízke, ľudové a aj veľmi poučné. Premiérovú voľbu nepremrhal. Kým veľa predsedov sa sotva ohreje, zväčša hneď aj končí, on nielenže krst ohňom zvládol úspešne, ale rovnako i druhú štvorročnú voľbu. Osem rokov stáť na čele takéhoto kolosu nie je maličkosť. Naopak, bola to o to ťažšia šichta, že v Košiciach pred očami mizli hracie plochy, proti čomu si funkcionári z hnutia nevedeli rady. Navyše ani celkový život v kluboch nemal na ružiach ustlané a zväz zostal bez pák a finančných možností na ich podporu.

Hnutie ho pochopilo

Byť predsedom v meste nebolo a stále nie je ľahké. On však z bojiska nezutekal. "V tom - ako poznamenal - som dostal ešte za života otca veľkú školu. Viedol ma totiž k rozvážnosti, trpezlivosti a vytrvalosti, takže žiadne prekážky ma nepribrzdili a zvládal som ich ľahšie." Úspešne dokončil aj tretie volebné obdobie, a s veľkou vervou od začiatku tohto roku zasadol na stoličku predsedu po štvrtý raz a pomaly dovršuje trinásty rok v tejto funkcii. Vo východoslovenskom regióne patrí medzi služobne najstarších prvých mužov futbalu na oblastnej úrovni. Pochopiteľne, z toho mu vyplývajú povinnosti aj v regionálnej rade, kde nadobudol tiež bohaté skúsenosti, ktoré sú na nezaplatenie. Získal ich tiež z činnosti na poli rozhodcu i delegáta zväzu a všetko to vedel zužitkovať ako v rámci svojho, tak i regionálneho zväzu, čo možno kvitovať.

Činí sa aj mimo zväzu

Pri tom všetkom pomáha treťoligovej Lokomotíve ako tréner brankárov i vedúci mužstva. "Po VSS, kde ma v žiackom a dorasteneckom veku trénoval kedysi vynikajúci stredopoliar Pali Pintér a VSŽ pracujem, teraz v treťom klube, ktorý písal veľkú košickú históriu." A pomáha nielen v ňom. On aj so svojimi ľuďmi nelenil vysúkať si rukávy ani vtedy, keď o pomoc požiadal regionálny zväz pri organizovaní významných stretnutí či akcií, ktoré pomáhali zvyšovať lesk východu. Napriek náročnej a zodpovednej činnosti, ktorá si pýta takmer celý voľný čas, rád pomáha dodnes nielen na futbalovom poli. V olympijskom klube v Košiciach sa ujal funkcie predsedu revíznej komisie, čo na pôde pod piatimi kruhmi len privítali. Nuž, je to človek, akých šport potrebuje o to viac, že na prácu zdarma nie je ich nikdy dosť. Verme, že čerstvý päťdesiatnik Marián Kéda v tomto smere ešte zďaleka nepovedal posledné slovo. A bude to len a len dobré.

Autor: Sportnet

Súvisiace články

© Copyright 2021 | Športnet, s.r.o.