Nováčik z Vyšného Mirošova rozdáva nečakané rany

Nováčik je na čele, doma nielenže nestratil ani bod, ale ani neinkasoval gól, pričom si hladko poradil napríklad i s druhým v poradí – Zámutovom. V ôsmich vystúpeniach mu len dva tímy dokázali streliť gól, pričom nebyť hladkej prehry v Š. Michaľanoch (0:4) ešte v 2. kole, aj skóre mohlo byť ako lusk.

VYŠNÝ MIROŠOV. Poltucet výhier, jedna prehra aj remíza – to je veľmi solídna bilancia tímu, ktorý sa len zoznamuje s regionálnymi zápoleniami.

„Máme z to dobrý pocit, no nepreceňujeme to. Nedávam tejto skutočnosti dlhý život. Hoci klopem na drevo, aby sme takto hrali stále,“ konštatoval možno až príliš realisticky jeden z trénerov Peter Kočiš.

TJ Družstevník naposledy nezaváhal proti Kračúnovciam. „Sme síce prví, ale smerom k postupu by som neuvažoval, lebo neviem, či by to bolo reálne pri našich možnostiach. Hlavne tréningových. Schádzame sa síce dva razy do týždňa, ale účasť nie je ktovieaká, chlapci sú mimo, pracujú. Ešte v piatok ich chodí pomerne dosť, ale v stredu je to poslabšie.“

Nováčik čerpá hlavne zo svojho veľkého odhodlania a bojovného srdca. Je zaujímavé, že aj oveľa skúsenejšie celky chodia do Dubovej, kde má V. Mirošov domáce prostredie, hrať opatrne, skôr defenzívne. „Aj Kračúnovce v ostatnom meraní síl prehustili stred poľa a smerom dopredu neboli aktívni, nič nevymysleli.“

Rozhodnutie padlo po prestávke. „Stále hovorím, že musíme byť vzadu stopercentní, lebo nejaký gól strelíme. Tak aj bolo. Keby sme boli presnejší už v prvom polčase, nemuselo sa to tak naťahovať. I tak však náš úspech bol zaslúžený, tento duel sa podobal ostatným vo vlastnom prostredí.“ Inak, precízna obranná činnosť je už dostatočne známa a pokiaľ ide o zakončenie, ťarcha strieľania zásahov je rozložená na plecia viacerých jednotlivcov.

Kúsok ich delil od senzácie

Predtým hráči TJ Družstevník vyhrali rozdielom triedy na trávniku vo Finticiach, čo sa nepodarilo na tunajšom štadióne už veľmi dávno nikomu.

„Hovoril som už pred stretnutím, že je pravidlo, pokiaľ hrá mužstvo tretí zápas doma a predtým dosiahlo víťazstvá, tak veľmi ťažko zase vyhrá. Vychádzali nám brejky. Akonáhle sa domáci nadychovali k nejakému náporu, tak sme vtedy zakaždým udreli a to rozhodlo o výsledku.“

Už do prestávky bolo 2:0 pre kočišovcov a keď na začiatku druhého polčasu hostia zvýšili na 3:0, aj domáci rezignovali. „Myslím si, že vo Finticiach sme odohrali najlepší súboj. Vychádzala nám defenzíva aj ofenzíva. Pokiaľ ide o Zámutov, ide o kvalitný celok, ale u nás hostí načal vlastný gól. Ich vysoká prehra bola podľa mňa až nezaslúžená. “

Nedá sa nespomenúť ani heroický výkon v 3. kole Slovnaft Cupu, keď Dunajská Streda, tím hrajúci o tri súťaže vyššie, postúpila len po penaltovom rozstrele a od blamáže ho delil len vlások. Prehrávala až do 76. min. a potom ako na potvoru vyrovnala zásluhou vlastenca.

„O tomto vystúpení sa stále hovorí, bol to vrchol sezóny, ale tvrdím, že treba na to už zabudnúť. Mrzelo ma iba to, že hostia mali kopec tutoviek a keby skórovali a tak vyrovnali, nikto by nič nepovedal. Lenže pomohlo im šťastie a naša smola. Keby nebolo vlastného gólu, možno by sme to „ukopali“ na postup a veľké prekvapenie. Pri rozstrele to už chlapci v hlavách nezvládli, zo štyroch traja nedali, predsa len bol to pretlak napätia. Hostia nás podcenili, na nie ideálnom teréne chceli hrať kombinačne, čo im nešlo. V druhom polčase začali tlačiť, ale parádne boli súboje našich stopérov s Jurčom či Szarkom, radosť sa bolo na to pozerať,“ dodal P. Kočiš.

Vyšný Mirošov – Kračúnovce 2:0 (0:0)

Góly: 47. Bučko, 75. Matkobiš. ŽK: 58. Uhrin, 89. Z. Cigán. Rozhodovali: Hudák – Béreš, Kunzo, 100 divákov.

Vyšný Mirošov: Vateha – Suchanič, M. Medvec, Zakovič, Ľ. Kentoš, Matkobiš, P. Kentoš (76. P. Medvec), Zapotocký, Bunda, Bučko (83. Motyka), Kovalčík

Kračúnovce: Jurč – Hudáček, Dzurjuv, Hrabek, J. Peržel, Eliáš (54. M. Cigán), Šebeš (78. Hajda), Z. Cigán, L. Peržel, Holeva (67. Sabol), Uhrin