Najnáročnejší prvok? Asi barakuda, vraví akvabela

BRATISLAVA. Je to trochu ako krasokorčuľovanie. Hodnotí sa aj prevedenie jednotlivých figúr, náročnosť a celkový dojem. Nerozhodujú centimetre, sekundy, ale súhra. V synchornizovanom plávaní bude mať Slovensko po 12 rokoch zastúpenie na olympiáde.

Na olympijskej kvalifikácii, ktorá sa uskutočnila v Riu, uspela dvojica Jana Labáthová a Naďa Daabousová.

Ich tréner sa po úspechu neubránil slzám. „Hoci som už bol na olympijských hrách dva razy, túto kvalifikáciu si cením najviac,“ hovoril Gábor Szauder. „Bola to pre mňa od začiatku veľká výzva a čakala nás veľmi dlhá cesta. Keď si spomeniem, kde sme boli na začiatku a kde sme dnes, je to obrovský rozdiel.“

Tréner: Zvládli tlak a majú skvelý pohyb

Szauder je odborník z Maďarska. V synchronizovanom plávaní pôsobí už vyše 20 rokov. Keď ešte nebol trénerom slovenskej reprezentácie, na jednom tréningu v Bratislave sám postrehol, že mladá Daabousová by sa hodila do páru k staršej a skúsenejšej Labáthovej. „Mali by ste ich dať dokopy,“ radil vtedy slovenským trénerom.

Gábor Szauder. FOTO - TASR

Pri slovenskej reprezentácii je od roku 2013. Už vtedy si dal za cieľ dostať sa s dievčatami na olympijské hry.

„Musím obe vyzdvihnúť, pretože sa výborne vedia a vysporiadať s tlakom. Na kvalifikácii sme zažili veľa stresu. Dievčatá sa však dokázali vyhecovať a podať veľmi dobrý výkon. Obe sú aj fyzicky nadané. Málo akvabel má taký výborný pohyb. Keď sa boli rozcvičovať v bazéne v Riu už podľa pohybu som ich vedel odlíšiť, že toto sú moje dievčatá. Som na ne veľmi hrdý,“ vravel Szauder. „Ale na veľkých súťažiach rozhoduje vaša hlava. Tam ukázali najsilnejšiu stránku.“

Hudbu počujú aj pod vodou

Choreografie pripravuje Daaboousovej a Labáthovej trénerka Norika Szauderová. Na olympiádu pôjdu s tými istými, s ktorými uspeli v kvalifikácii.

„Pri synchoronizovanom plávaní je dôležitá celková koordinácia. Musíme sa trafiť do hudby. Preto sú v bazénoch podvodné reproduktory, aby sme hudbu počuli aj pod vodou. Hudbu tam počuť úplne takmer tak isto ako by to bolo nad vodou,“ hovorí 27-ročná Jana Labáthová.

Slovenské akvabely Naďa Daabousová (vľavo) a Jana Labáthová. FOTO - TASR

Medzi najťažšie figúry patria zdvíhačky. Tie sa robia najmä v tímových zostavách, kedy vytlačia ostatné akvabely jednu nad vodu.

„My ich máme tiež, ale to nie je pre nás až taký problém. Náročnejší je prvok, ktorý sa volá barakuda ((piano)) – spod vody musia vyjsť nohy kolmo nahor. Je to rýchly a dynamický pohyb a niekedy sa to doplní aj otočkou. Veľa vecí máme naučených, ale toto sa nám nepodarí vždy,“ opisuje.

V Riu nemajú bazén pod strechou

„Rozhodcovia hodnotia najmä prvky a figúry, ktoré sú nad vodou. Musíme byť však zosúladené aj pod vodou. Počas súťaže sú pod hladinou kamery, ktoré rozhodcovia sledujú. Ale kontrolujú najmä to, či sa niektorá nedotkne dna. Za to je bodová zrážka,“ hovorí Labáthová.

Slovensky vedia, že popracovať musia na synchornizácii. Občas im súhra nevychádza.

„Vo vode sa periférne vnímame, a keď vidím, že som popredu, tak sa snažím trochu pribrzdiť. Vždy musíme ísť naraz, aj preto trénujeme zostavu bez hudby. Vtedy si rátame jednotlivé doby. Vieme koľko ktorá figúra zaberie času.“

Kvalifikačná súťaž i samotné olympijské hry sa však výrazne líšia od súťaži po celom svete. Bazén v Riu nie je krytý. To je pre akvabely oveľa ťažšie.

„Synchonizované plávanie je veľmi kompletný šport a pri vystúpení musíte koordinovať svoje pohyby. Keď ste na plavárni a vidíte nad sebou strechu, vytvárate si pri jednotlivých figúrach body podľa, ktorých sa orientujete. Lenže na otvorenom bazéne máte len obmedzené možnosti. Preto budeme musieť trénovať a pripravovať sa na to,“ vraví tréner tréner.

Vzali si 20 repelentov, ziky sa už neboja

V Brazílii však teraz vládne horúce počasie. Cez deň aj štyridsať stupňov a voda v bazéne sa prehrievala. Akvabely mali, čo robiť. Fyzicky na konci zostáv už niektoré nevládali. Bolo tak horúco, že cez deň organizátori museli ochladzovať aj pódium a okolie rozpáleného bazéna.

„Organizátori sa snažili vodu ochladzovať, ale nestačilo to. Bolo naozaj veľmi horúco a my sme súťažili vždy okolo poludnia.“

FOTO - Facebook Slovenskej plaveckej federácie

Veľkou témou v súvislosti s hrami je vírus zika. Už cestou do Ria sa Slovenky pripravili a pribalili si asi 20 rôznych druhov repelentov. Od organizátorov dostali navyše repelentnú masť. S komármi žiadne problémy nemali.
„Keď sme do Brazílie cestovali, aj sme trochu z toho mali obavy, ale teraz to všetko pominulo,“ hovorí Labáthová.

Rio zatiaľ nepripomínalo, že o päť mesiacov privíta olympijské hry. Bazén, kde sa uskutočnila súťaž akvabel, je však ďalej od Ria. „V meste sme boli iba asi pol dňa. Boli sme pri soche Ježiša a potom sme utekali na letisko. Rio sme videli iba z autobusu. O to viac sa tešíme na olympiádu.“

Už si brúsia zuby na niektoré súperky

Postupom na olympiádu sa však ambície akvabel nekončia. „Kvalifikácia bola pre nás zatiaľ vrcholom, ale už si brúsime zuby aj na niektoré súperky a chceli by sme ich predbehnúť,“ hovorí Labáthová.

„Do Ria sme postúpili ako 23. v poradí z 24 párov. Na olympiáde by sme však chceli skončiť do dvadsiateho miesta,“ dopĺňa Szauder. A Rio zrejme nebude jeho posledná olympiáda so Slovenkami.

„Už sa pozerám smerom k olympiáde v Tokiu 2020. Na Slovensku sú veľmi nádejné juniorky.“