Najlepší tréneri v Prešove: Nenapodobiteľný žonglér Emil Bihary

PREŠOV. Vynikajúci futbalista a hokejista.

Narodil sa 31. júla 1910 vo Veľkej Poľane. Keď mal niečo vyše päť mesiacov, zomrel mu otec. Mama s tromi synmi sa v roku 1911 presťahovala do Stakčína a potom do Prešova.

S jeho menom je spätých vyše tridsať rokov prešovského futbalu ako hráča, trénera i funkcionára. Už počas aktívnej kariéry sa stal legendou. S futbalom začal v PTVE Prešov, v roku 1936 prestúpil do Slávie Prešov.

Na ihriskách vynikal ako nenapodobniteľný žonglér s loptou a skvelý technik, v Slávii vytvoril chýrnu záložnú trojicu s Grobárom a Madarassim.

Do obchodu s látkami, v ktorom pracoval, poštári neustále donášali telegramy – ponuky na prestup, stále však ostal verný Prešovu, odolal aj ponuke MTK Budapešť. Ako najlepšieho hráča ho vedenie klubu poverilo trénerskou prácou medzi dorastencami.

Chlapcov nielen učil ovládať futbalovú loptu, ale ich aj vychovával. Mal k nim dobrý prístup, názorne ich učil základom futbalovej hry. Dorastenci ŠK Slávia Prešov pod jeho vedením získali tri tituly majstrov Slovenska – v rokoch 1940, 1941, 1942.

Svojho času prezradil aj tajomstvo úspechu jeho dorastencov. Boli to kamarátsky duch, disciplína, porozumenie, láska k farbám klubu mesta. Samozrejmosť bola bojovnosť po celý zápas.

Každému dorastencovi venoval osobitnú pozornosť, učil ich ovládať loptu, vštepoval im dobré vystupovanie, športové zásady.

Vychoval plejádu hráčov aj s reprezentačným puncom – Šimanský, Ján Karel, Danko, Kušnír, bratia Steinerovci, Semeši, Kassay, Bod, Ciulis, bratia Pavlovičovci a Vargovci, Ferenc.

Je to neuveriteľné, ale ako tréner aj hral za Sláviu Prešov v prvej slovenskej futbalovej lige.

Aktívne ešte i v sezóne 1943/1944 v zostave (aj so svojimi dorastencami): Tomašovič – Hladoník, Šitár – Bihary, P. Steiner, L. Steiner – Šimanský, Senderský, Kalapoš, Kuchár, Danko.

Poslednýkrát si obliekol futbalový dres Sparty Prešov ako 37-ročný v divíznom stretnutí na ihrisku v Levoči.

Emil Bihary ostal v úcte práve medzi svojimi odchovancami, ktorí pokračovali v jeho načatej trénerskej činnosti ako mládežnícki tréneri – Šimanský, Ján Karel, Miloslav Danko, Mikuláš Bielek, bratia Ladislav a Rudolf Pavlovičovci.

Vynikol aj v ľadovom hokeji, stal sa reprezentantom Slovenska.

V roku 1932 získal so Sláviou Prešov titul hokejového majstra Slovenska, bol v celku Slávie, ktorý v roku 1941 vyhral medzinárodne obsadený Tatranský pohár a bol vyhlásený za najlepšieho hráča turnaja. Hral i stolný tenis a kolky.

Jeden z najväčších športovcov v histórii Prešova zomrel 4. decembra 1976 v Prešove.

O týždeň mu na slávnostnom aktíve v Košiciach mali odovzdať Zlatú medailu k 75. výročiu vzniku československého futbalu.

Článok vyšiel v týždenníku MY Prešovské noviny č. 26/2017, v predaji od utorka 4. júla do pondelka 10. júla.