Monka dohrával s obväzom na rozbitej hlave

Po domácom zakolísaní s košickou Lokomotívou sa popradský tím predstavil na horúcej zemplínskej pôde v Trebišove, odkiaľ nechcel odísť naprázdno. Po poctivom výkone sa mu to podarilo naplniť výhrou 2:1.

POPRAD. O cennom skalpe dokázali Podtatranci rozhodnúť presnými zásahmi v úvodných minútach obidvoch polčasov, ktoré boli pre hostiteľský kolektív ľadovou sprchou.

Na prvý gól domáce mužstvo síce do prestávky ešte dokázalo nájsť odpoveď a vyrovnalo stav duelu, no po zmene strán, kedy hostia spod Tatier okamžite udreli a znova naklonili misky váh na svoju stranu, už účelnú protizbraň nenašlo.

Veľký podiel na triumfe Popradčanov mal zásluhou svojej asistencie pri presne mierenom rohovom kope stabilný záložník mužstva Miroslav Monka. „

Zápas sa začal pre nás vyvíjať určite veľmi dobre, pretože už v 6. minúte sme po peknom góle vyhrávali, čím sme zaskočili hostiteľov. Navyše som rád, že rohový kop, po ktorom sme viedli, som možno nekopol najideálnejšie, ale J. Tropp preukázal svoje umenie a výborne mierenou hlavičkou predskočil brankára. Domáci sa ale onedlho nato predsa len vrátili do súboja, keď nás po zbytočnej chybe v defenzívnej činnosti potrestali vyrovnávajúcim zásahom. Cez polčas sme si v šatni ešte niečo povedali, čo dokonale padlo na úrodnú pôdu. Keďže územná prevaha bola možno i na našej strane, chceli sme ju čím skôr potvrdiť ďalším vedúcim gólom, čo sa nám napokon po rýchlom brejku hneď na začiatku druhej polovice stretnutia podarilo. Tento úder mal veľký vplyv na ďalší priebeh, pretože domáci tím až na jednu ojedinelú šancu, s ktorou si pozorný Huszárik skvele poradil, nás už v ofenzíve vážnejšie vôbec neohrozil. Tento duel bol pre mňa dosť špecifický, pretože od polhodiny som hral s rozbitou hlavou a obväzom na nej,“ prezradil M. Monka.

Dôvere sa teší

Pre popradského záložníka, ktorý si po vlaňajšom príchode zo susedného Svitu na tunajší kolektív už veľmi dobre zvykol, je predsavzatím výkonnostne naďalej stúpať.

Odrazovým mostíkom do ďalšieho obdobia je taktiež aj to, že sa stal stabilným hráčom mužstva a kormidelník Vladimír Lajčák mu v stretnutiach neustále dôveruje.

„Samozrejme ma veľmi teší, že doposiaľ mi tréner mužstva stále dôveruje. Do týchto chvíľ som hrával všetky majstrovské stretnutia celé, čo je pre mňa zároveň správnou výzvou, aby som predvedenými výkonmi aj v nastávajúcich dueloch jeho dôveru naďalej nesklamal.“

Popradský kolektív, ktorému sa do týchto chvíľ v novej sezóne darí len na ihriskách súperov, opäť potvrdil, že jeho hlavnou prednosťou je výrazný tímový duch, ktorým dokáže zaskočiť nie jedného súpera.

„Aj v tomto stretnutí sme preukázali na ihrisku nášho tímového ducha a morálnu silu. Vzostup by sme chceli potvrdiť už v najbližších domácich dueloch na domácej pôde, v ktorých si nič iné ako plný bodový zisk neželáme.“

Už túto sobotu privítajú Popradčania na vlastnom ihrisku nevyspytateľného súpera z Lipian.

„Ak sa chceme tešiť z víťazstva, v prvom rade budeme musieť zlepšiť hru v defenzívnej činnosti, pretože aj keď sa nám strelecky pomerne dobre darí, päť gólov v našej sieti je do týchto chvíľ podľa mňa dosť výrazný počet. Po výhre v Zemplíne v kabíne zavládla vynikajúca nálada, ktorú samozrejme chceme potvrdiť.“

Napriek tomu, že popradské mužstvo svojím priaznivým umiestnením do týchto chvíľ nadviazalo na vydarený vlaňajší súťažný ročník a mieša karty v prvom kvartete tabuľky, predsa si len musí zobrať do úvahy, že táto sezóna je iba na začiatku a nemá za sebou ešte ani prvú tretinu jesennej časti.

„Momentálne sa nachádzame na nesmierne solídnej 3. priečke, čo je pre nás veľkou výzvou k tomu, aby sme už hlavne v nastávajúcich zápasoch konečne na vlastnom ihrisku nezakolísali.“