Bez papiera a pečiatky ani krok. Čím Rusko šokovalo Hudáčka?

Hokejový klub z Laussane vlastní český miliardár Zdeněk Bakala. Švajčiarske mesto patrí medzi najkrajšie na svete, preto keď LIBOR HUDÁČEK v rámci hokejovej adresy vymenil ruský Nižnekamsk za Lausanne, všetci mu blahoželali. V novom tíme však odohral len tri zápasy. Vo štvrtom sa zranil, keď mu protihráč priľahol nohu a zlomil holennú kosť. Vo Švajćiarsku absolvoval operáciu, no má po sezóne. 

Skúste opísať moment, ako ste sa zranili.

Pred bránkou som chytal vysoký puk. Súperov obranca ho odohral rukou, dostali sme sa do súboja. Stál som len na ľavej nohe, otočil sa a vzápätí ma privalil.

Tušili ste, že je zle?

Áno. Prehlo mi členok, myslel som si, že mám natiahnuté väzy či svaly v tej oblasti. Snažil som sa postaviť na nohu, ale nešlo to. Doktor konštatoval, že je zlomená. Keď mi dali dole korčuľu, výstroj bolo to zrejmé. Röntgen to potvrdil.

Ako dlho budete mať sadru?

Práveže ju ani nemám. Do nohy mi dali šróby, ktoré všetko spevnia. 

Do Švajčiarska ste prišli len pár dní predtým a razom máte po sezóne... Ako to vnímate?

Beriem to ako fakt. Zranenia patria k hokeju. Doktor sám konštatoval, že lepšia je zlomenina, akoby som mal mať narušené svaly. 

Aký je odhad na rekonvalescenciu?

Po šiestich týždňoch mi šróby vyberú, potom môžem začať normálne chodiť. Bez bariel. Stihnúť by som mal už kompletnú letnú prípravu.

Váš hokejový pobyt vo Švajčiarsku bol krátky. Napriek tomu, ako ho hodnotíte?

Liga bol dobrá. Hrá sa štýlom hore-dole na veľkom klzisku. Málo mužstiev tu bráni, rýchlosť bola možno ešte väčšia ako v KHL. Opisovať krajinu asi nemá zmysel. Lausanne je úžasné mesto.

Aká bude vaša budúcnosť? Zostanete vo Švajčiarsku?

Neviem. Rozprával som sa so spolumajiteľom klubu Petrom Svobodom, ktorý má na starosti aj hráčske záležitosti, ale zatiaľ len o zbežných veciach. Nikto mi nič nenaznačil. Viac-menej som voľný hráč. Uvidíme, čo bude. Mám za sebou dobrú sezónu, hádam si budem mať z čoho vyberať.

Lausanne má vo svojom strede hokejovú smotánku. Svoboda odohral v NHL viac ako 1000 zápasov, je strelcom zlatého gólu českého tímu z Nagana, mužstvo trénuje Craig MacTavish, víťaz štyroch Stanleyho pohárov. Ako na vás zapôsobili?

Všetko bolo na vysokej úrovni. Prišiel som sem v období, keď mužstvo postihli viaceré zranenia, forma tímu trochu odišla. Lausanne má jasne najlepšiu defenzívu ligy, ale v posledných zápasoch inkasovalo veľa gólov, tréner chcel docieliť zmenu. Je to veľký profík, analytik. Sila tímu je veľká.

Ako hodnotíte sezónu z celkového hľadiska? Väčšinu ste odohrali v ruskom Nižnekamsku, kde ste boli s 38 bodmi v 50 zápasoch najproduktívnejší hráč mužstva. 

Prvých tridsať zápasov bolo super, potom sme sa už trápili. Na rozdiel od väčšiny Európy na naše zápasy mohli chodiť aj diváci, čo im dodávalo náboj. Atmosféra bez ľudí je čudná, smutná, hráči necítia žiadnu energiu. V Nižnekamsku ako takom sa toho veľa nedalo. Bol som tam sám, sústredil sa len na hokej, regeneráciu. Rýchlo som si zvykol. 

Po celý čas som bol pozitívne naladený. Ostatní spoluhráči sa ma aj pýtali, ako to, dokážem. Odkázal som im, že na tom pracujem dlhodobo, využívam i služby mentálneho trénera. Chodiť na zápasy KHL do Ruska a hrať KHL v Rusku je veľký rozdiel. 

Keď sme prišli na trip so Slovanom boli sme na hoteli, trochu sa prešli, pozreli si pamiatky, odohrali zápasy a odišli. Teraz som tu žil. Mal možnosť dobre spoznať ich mentalitu, zvyky. Rusi aj Slováci sú Slovania, ale sme dosť rozdielni.

Čo vás na Rusku najviac prekvapilo?

Ako sú stále v digitálnej sfére len na začiatku. Pre nich je kľúčový nástroj pero a papier. Napríklad, keď sme končili kontrakt. Povedal som im, že to urobme online. Nech mi pošlú zmluvu na mail a ja ju podpíšem cez aplikáciu. 

S nechápavým výrazom som dostal odpoveď, o čom to hovorím, nech prídem osobne a ukážem im, ako sa to dá (úsmev). Rusi sú svojskí. Nie sú pozitívni. Od rána až do večera sú nahnevaní, zachmúrení. Je vidno, že žijú diktátorský život. Ich vnímanie reality je iné. 

Zažili ste aj niečo, na čo nikdy nezabudnete?

Asi najviac ma dostala situácia s cestovaním. Pri vstupe a odchode z krajiny dostanete do pasu taký papierik. Okrem neho som vypisoval aj vstupnú registráciu. Ubytoval som sa, odložil ju do skrinky na izbe. Pri odchode na trip som si ju nebral, nikto mi to nepovedal. 

Prišli sme do hotela a tam chceli odomňa registráciu. Hovorím im, nech si zadajú moje meno do počítača a všetko nájdu. Ale trvali na svojom, chceli papier. Ja že fúha, ten nemám, zostal v šuflíku v Nižnekamsku. Keď som sa spýtal, čo by sa stalo, keby ho stratím úplne, klubový funkcionár takmer odpadol.

Vysvetlil mi, že bez papierika by bolo zle. Znova by ma musel ísť zaregistrovať do Kazane. Všade musia dávať pečiatky, všetko mať na papieri. Rusi.

Žijeme náročnú dobu. Pandémia koronavírusu ochromila celý svet. Prekonali ste toto ochorenie?

Áno. Ešte vlani v lete. Viackrát mi robili následne aj testy, stále mám v tele dostatok protilátok. 

Je to ťažké. Pre každého. Už nech sa všetci zaočkujeme, aby sme sa mohli vrátiť do normálneho života. Stačí sa pozrieť na Izrael. 

Počas pôsobenia v Rusku vám neponúkali možnosť zaočkovať sa ich vakcínou Sputnik V?

Riešilo sa to. Dokonca sa v kluboch aj spisovali zoznamy, kto sa chce zaočkovať. Pýtal som sa na Sputnik nášho lekára, ktorý nie je Rus. Sprvoti bol opatrný a neveril mu, ale vraj má dobré čísla. Väčšina hráčov deklarovala, že sa pôjde zaočkovať po sezóne, niektorí sa už dali, mohli zobrať aj svoje rodiny.

Dali ste sa zaočkovať?

Nie. Sputnik nie je uznaný Európskou liekovou agentúrou, takže by mi to nebolo nič platné. Ak by ho schválili, nechám sa pokojne aj ním. V tomto rozdiely nerobím. Ak je vakcína schválená, nech je hoc z Ruska, Číny alebo Ameriky.