Legendárna gymnastka Čáslavská stále myslí na obe republiky

Prišla po rozhovore v Anjeloch strážnych pre Slovenskú televíziu. Môj urobil zázrak, aj v ťažkých časoch optimisticky mával snehobielymi krídlami, krásne opísala vo vete svoj životný príbeh legendárna gymnastka Věra Čáslavská.

BRATISLAVA. Ľudia jej, nie tak dávno, hovorili pani Columbová. „Šípili, že existujem, ale ma nespoznali. Boli to pekné dva roky.

Povedala som si, čo chcem, robila som si, čo chcem,“ smiala sa sedemnásobná olympijská víťazka v športovej gymnastike.

Pani Columbová

Fakty

Věra Čáslavská.

• 11 medailí z OH: 7 zlatých (Tokio 1964 viacboj, preskok, kladina, Mexiko 1968 viacboj, preskok, bradlá, prostné), 4 strieborné,
• 10 medailí z MS: 4 zlaté, 5 strieborných a 1 bronzová, 13 medailí z ME: 11 zlatých, striebro, bronz,
• Svetová športovkyňa roka: 1968, československá: 1964, 1966, 1967 a 1968,
• Funkcie: predsedníčka Čs. olympijského výboru 1990 – 1992, predsedníčka Českého olympijského výboru (1993 – 1996), členka MOV (1995 – 2001).

Žije v malebných Černošiciach pri Prahe. Tam vzniklo jej vlastné pripodobnenie sa k manželke slávneho seriálového detektíva.

„Prišla som k lekárovi. Čakáreň bola na prasknutie plná. Pán doktor, ktorý samozrejme vedel, kto som, zavolal: Poďte prosím, pani Columbová. Chápajúci ľudia, asi spriaznení s mojím anjelom strážnym, mi pomohli dostať sa z ťažkej situácie.“

Najslávnejšia športovkyňa i osobnosť po roku 1968 sa po nešťastnej rodinnej udalosti dostala na prelome tisícročí do trampôt, ktoré bulvár urobil neznesiteľnými.

Na bratislavské stretnutie prišla nedávna jubilantka okrúhleho výročia s mladistvou iskrou v očiach, s láskavým úsmevom. Elegantná ako v najlepších rokoch, s chuťou vyrozprávať sa.

Ospravedlnila sa za drobné meškanie, hoci človek by na ňu rád čakal aj „sto“ rokov. Opísala, ako ju prišla pred chvíľou na ulici vyobjímať žena z trafiky, ktorá ju spoznala.

Hovorila, že Bratislava je nádherná. Námestie pred starou budovou Národného divadla úžasné.

„Máte srdečnejšie vzťahy, tvrdím bez falošného lichotenia,“ potešila duše Slovákov.

Ešte raz spomenula anjela strážneho. Pred vyše desaťročím hľadala na Nuselskom moste dieru v plote. Anjel rozprestrel krídla.

Poradkyňa prezidenta Václava Havla, šéfka československého, neskôr českého, členka Medzinárodného olympijského výboru myslela na najhoršie.

Prihodí sa to aj najobdivovanejším. A Čáslavská bola svetovým symbolom. Na mexickej olympiáde 1968 získala zlato spolu s reprezentantkou ZSSR Larisou Petrikovou.

Slávny tichý protest

„Musela som gestom naznačiť, ako strašne nám ublížil Sovietsky zväz. Medzinárodný olympijský výbor je však prísny na gestá, ktoré sa týkajú politiky. Tesne pred mojou súťažou vylúčili z hier amerických šprintérov Tommieho Smitha a Johna Carlosa, lebo vztýčili päste v rukaviciach a sklonili hlavy pri americkej hymne. Patrili k hnutiu Čierna moc,“ vraví Čáslavská.

Prihrala jej náhoda. „Mexičania pustili najskôr československú hymnu, plakala som. Pri sovietskej som odvrátila hlavu. Bolo to na hrane, nechali ma však na pokoji. Na tento okamih som si spomenula, keď sa mi v hlave splietali myšlienky na rekviem, aspoň pre syna a najbližších. Ak by sa to predávalo ako dévedéčko, išlo by to na charitu. Hudbu som si vybrala z filmu Na pravé poludnie. Mala som to detailne premyslené. Poprosila som kamarátku Olgu Sommerovú, aby nakrútila pár minút.“

Mexický okamih tichého protestu bol po rokoch postupným bodom zlomu v Čáslavskej živote, opäť k optimizmu.

Režisérka Sommerová súhlasila, ale s podmienkou, že v ňom musí hovoriť aj Věra Čáslavská, nie pani Columbová. Pozliepané archívne zábery by neboli tým pravým dielom.

68 je naopak 89

„Tak som súhlasila a môj život sa začal meniť. Zrazu mi Olga povedala: nebude to pár minút, ale celovečerná hodina a pol. Volá sa Věra 68, ak ten dátum otočíte, je to 89. Pekné, symbolické,“ hovorila najúspešnejšia olympionička všetkých čias v počte zlatých z individuálnych súťaží.

Čáslavská sa zachovala statočne celý život. Nepracovala v disente, nikdy však neodvolala ani neoľutovala svoj podpis pod protikomunistickým manifestom 2000 slov. Mohla emigrovať, nespravila tak.

Čáslavská hovorí, že vždy bola veľká vlastenka - československá. „Narodila som sa v Prahe, ktorá bola hlavným mestom Československa. Ctím si všetky tradície tohto štátu od roku 1918. Nikdy som napríklad nechápala, keď sa niekto hanbil za hymnu. Aj vo filme zostala kľúčová scéna zo stupňa víťazov v celej paráde aj s kompletnou československou hymnou. Nie je z nej zostrihnutý ani tón. Ak ju počujem, ešte aj dnes mám zimomriavky,“ hovorila.

Slávna gymnastka bola naposledy na Slovensku v decembri 1992. V Bratislave odovzdávala posledné Ceny fair­play federálneho olympijského výboru.

Teraz ju pozvali organizátori trnavského Gymfestivalu 2012. Duša podujatia Ján Novák, prezident Slovenskej gymnastickej federácie, sa pozná s Čáslavskou 40 rokov.

„Keď ma Jano vlani v marci pozval, odpovedala som mu: prídem aj na jednej nohe.“ Prevzala si najvyššie ocenenie Slovenského olympijského výboru Trofej SOV.

Chce pomôcť Děčínu i Trnave

Čáslavská sa vracia aj ku gymnastike. Vlani navštívila majstrovstvá sveta v Japonsku.

„Videla som 21-ročnú domácu gymnastku Rie Tanakovú. Krásna a elegantná mladá dáma, gymnastika sa vracia, aspoň dúfam, k tomuto prejavu. Želám jej, aby vyhrala londýnsku olympiádu.“

Štvornásobná majsterka sveta a jedenásťnásobná európska šampiónka nevidí českú a slovenskú gymnastiku až v takých čiernych farbách, lebo „existujú nadšení ľudia“.

Ukázala na Trnavčana Jána Nováka a uviedla príklad z Česka. „V Dečíně sa stará o mládež rodina Rejnartovcov. Trénujú ešte na kladine a pozliepanom koberci, na ktorom som cvičila v Nymburku ja. Dávam dohromady Děčín a Trnavu, aby si pomáhali,“ naznačila.

Potom hovorila, že tento projekt by rada podporila aj finančne. Pravda, ak sa jej niečo podarí, lebo peňazí nazvyš nemá.

„Nebudem hovoriť o nemenovanej firme, poviem vám priamo. Módny dom Gucci bez môjho vedomia použil na exkluzívnu voňavku Femme fatale tri moje fotografie. To sa nerobí. Zažalovala som ich, nemusím byť vždy len dobráčka. Môj právnik Gerhard Bubník hovorí, že to nie je na zlej ceste. Mohla by som vysúdiť približne 300-tisíc korún. Ak sa tak stane, ihneď ich dám na odpich Děčínu a Trnave.“