Látal urobil z obrancu Ostojiča útočníka

Prvý polčas duelu s Banskou Bystricou bol pre futbalistov MFK Košice nulový. Teda aspoň z gólového pohľadu, lebo šancí bolo na žlto-modrých kopačkách dosť aj do prestávky. A zopár ich bolo aj gólových.

KOŠICE. Hneď dve s takýmto prívlastkom mal ešte pred „pauzou“ netradičný strelec, obranca Ivan Ostojič.

A ďalšiu pridal po nej, keď ho tréner Radoslav Látal „povýšil“ na útočníka. Nezvyčajný ťah, ale mal svoju logiku.

„Nehrám tak často vpredu, stalo sa mi iba druhýkrát, že ma tréner posunul do útoku, lebo vyhrávam hlavičkové súboje, že som dobrý hlavičkár. Toto bola naša taktika v druhom polčase, že to budú kopať na mňa, a ja budem tie lopty sklepávať.“

Výšku si drží od šestnástich

„Colemu“, ako znie Ivanova prezývka, nie je diverzná činnosť v súperovej šestnástke až taká cudzia. „Vôbec nie, veď v mladosti som hrával aj útočníka. Ani to nie je tak dávno.“

Rád si zas oprášil staré vedomosti z futbalového predmetu „útočná činnosť“. „A mohol by som tam hrávať aj častejšie, prečo nie. Keď sa tréner tak rozhodne. Mohol by som brániť aj útočiť.“

V minulej sezóne sa v košickom drese v lige presadil dvakrát. „Gól viem dať nohou i hlavou, doma v Srbsku, v mladosti, sa mi to neraz podarilo,“ vraví 190 cm vysoký hlavičkár. „Tak som vyrástol v šestnástich rokoch a túto výšku si držím doteraz.“

S úžasným výskokom je to super kombinácia, čo dokázal v prvom polčase s Bystricou, keď jeho hlavička skončila na žrdi.

A dôkaz, že ani nohy nemá „kiľavé“, poskytol v 43. minúte, keď jeho gólová strela jemne prečesala hlavu obranca Noska.

Keby ten neobetoval svoj účes, lopta z Ostojičovho kanóna by určite skončila pod brvnom Borošovej brány.

„Ja som za loptou už nepozeral, lebo som si myslel, že som to trafil presne pod tyčku, a už som nepredpokladal, že sa do strely vrhne ešte obranca. Videl som, že lopta letí do brány, a už som sa začal radovať, že je gól...“

Ten však v prvom polčase do bystrickej siete nepadol. „Nemali sme šťastie. Mali sme veľa šancí, aj dve žrde, ale nič nechcelo ísť do brány. No snažili sme sa, že hráme ďalej, že to príde.“

Prišlo, a hneď trikrát, aj keď nie zásluhou „občasného útočníka“. I keď raz „mal namále“. Lenže zblízka brankára neprehodil a celú gólovú akciu trochu pokazil.

„Hej, hej, ale to som chcel prihrať, lebo tam boli voľní hráči. Brankár mi to však zblokoval.“

Na strely Pačindu, Dudu a Nováka bol však Boroš prikrátky. „Mali sme šťastie, že sme v druhom polčase dali tri góly, a sme veľmi radi, že sme vyhrali, lebo sme maximálne bojovali až do poslednej minúty,“ oceňuje snahu celého mužstva Ivan Ostojič, ktorý naskočil do tejto sezóny až v 9. kole proti Dunajskej Strede.

„Kvôli zraneným slabinám, mám tam otvorený kanál. Už je to ako-tak v poriadku, ale na budúci týždeň to ešte budeme konzultovať s chirurgom, a uvidíme, či bude nutná operácia, alebo to pôjde aj bez nej.“