Laco by od jedného kolegu bral pokoj, od druhého cieľavedomosť

V klube ste sa v tomto ročníku stali prvým brankárom. Je to váš cieľ aj v tíme Slovenska?

„Nerozmýšľam tak. V reprezentácii je to iné. Budem rovnako rád, ak v zápase nastúpi Peter Hamerlík či Julo Hudáček. Len nech pomôžeme tímu k víťazstvu.“

Ste teraz pokojnejší, keď viete, že do Helsínk takmer isto poletíte?

„V minulosti som bol v záverečnej príprave tri razy, ale ani raz som nedostal príležitosť ukázať sa v zápase. Teraz cítim dôveru trénerov. Nerobil som si tlak na seba, že sa nasilu musím dostať na MS.“

Tréneri stále hľadajú jednotku do bránky. Nepoznačilo to v príprave vzťahy medzi brankármi?

„Sme rovnakí kamaráti, ako sme boli predtým. Nikto z nás ešte nechytal na majstrovstvách sveta, a tak si navzájom pomáhame.“

Všetci traja chytáte podobným štýlom, mixom stoja na nohách a skĺzavania na kolenách. Alebo sú väčšie odlišnosti?

„Rozdiel v štýle nie je výrazný. Ako žiaka ma v Liptovskom Mikuláši učili chytať zväčša v stoji, ale ako sa hokej zrýchľoval, stále viac bolo potrebné ísť na kolená do sklzu. Kombináciou oboch chytá väčšina brankárov.“

Brankárske umenie Hamerlíka i Hudáčka dobre poznáte. Čo by ste si od nich zobrali pre seba?

„Sú to najmä povahové vlastnosti: Hamas je úplný kluďas, Julo veľmi cieľavedomý.“

Niektorí brankári majú odlišnú prípravu na zápas, potrebujú sa sústrediť. Ako je to u vás?

„Nepotrebujem nič špeciálne. Musím byť oddýchnutý, v noci spím najmenej sedem hodín. V izbe som s Vladom Mihálikom, s ktorým som si rozumel už v Poprade.“

Uvidíme vás na šampionáte s novou prilbou?

„Už by som to nestihol. Zostal som pri tej starej z KHL - s hlavným motívom Tatier. Nosím ich aj v srdci.“