Piatok, 17. septembra, 2021Meniny má Olympia

Catenaccio vymenili za Tikitáliu. Prečo Taliani vládnu futbalovej Európe

Tréner Talianska Roberto Mancini sa teší s Leonardom Bonuccim po víťaznom finále. (Autor: SITA/AP)
Titanilla Bőd|13. júl 2021 o 16:30

Šampionát sa už v takejto forme nezopakuje, tvrdí Karol Pecze.

Taliani stále majú prepracovanú obranu, no prezentujú sa oveľa krajšou hrou ako v minulosti, Česi majú dynamickejších a rýchlejších hráčov, než Slováci a Nemci podcenili správny moment na výmenu trénera.

Nedávne majstrovstvá Európy vo futbale pre Sportnet zhodnotil bývalý dlhoročný tréner KAROL PECZE.

Vyhral EURO 2020 podľa vás najlepší tím?

Myslím si, že Taliani vyhrali zaslúžene. Čo sa týka obrazu hry, urobili najvýraznejší pokrok zo všetkých reprezentačných mužstiev v Európe. Potvrdzuje to aj ich šnúra pozitívnych výsledkov, 34 zápasov bez prehry. Od nástupu trénera Roberta Manciniho nastala nová éra. Pri svojom nástupe Mancini vyhlásil, že chce triumfovať na majstrovstvách Európy. Aj ja som to vtedy bral skôr ako také marketingové vyhlásenie pre verejnosť, ale dnes už môžeme konštatovať, že to naozaj dokázal.

V minulosti Taliani presadzovali svoje povestné catenaccio, na tomto turnaji sa však prezentovali útočným futbalom. Ako ste to vnímali?

V minulosti ma talianska reprezentácia nepresvedčila nejakou okulahodiacou kvalitou. Aj vtedy však boli výsledkovo úspešní.

Keď som trénoval Panionios Atény, mali sme mesačnú prípravu v Taliansku. Za ten mesiac som videl v príprave niekoľko talianskych mužstiev. Bol som zvedavý, išiel som na ich tréningy inkognito. Mal som možnosť vidieť, koľko času a precíznej práce venujú defenzívnej činnosti mužstva. To ma utvrdilo v tom, že základom úspechu musí byť niekedy práve pevná defenzíva.

Taliani si aj teraz ponechali precíznosť v činnosti po strate lopty – hovorí sa tomu pressing či gegenpressing, pomenovania môžu byť rôzne –, ale moderným spôsobom to preniesli aj do formy útočenia.

Taliansko tentoraz nebudovalo svoju hru len na defenzíve, aj keď ich obrana bola pevná. Hrali tam skúsení harcovníci Giorgio Chiellini a Leonardo Bonucci a trojuholník dotvára brankár svetovej triedy Gianluigi Donnarumma.

V ofenzíve však bol neskutočne pohyblivý ľavý obranca Leonardo Spinazzola. Jorginho tiež nabehal neskutočné kilometre. V útoku nemali vyslovené hviezdy, ale mali tam Federica Chiesu a ďalších usilovných a pracovitých hráčov.

Vyrovnanosť a súdržnosť kádra potvrdzuje aj to, že z 26 hráčov nastúpilo až 25.

Bol teda kľúčový faktor práve tímový duch?

Talianskemu tímu sa podaril najmä výber hráčov. Mancini vynikajúco skĺbil skúsenosť s mladosťou a vznikol výborný kolektív. Pritom okrem dvoch matadorov Chielliniho a Bonucciho ostatní neboli považovaní za extra hviezdy.

Každá z európskych futbalových veľmocí si myslela, že by mohla získať titul, či to boli Angličania, Holanďania, Francúzi či Nemci. No nie každý tím nastúpil v optimálnom zložení. Mám na mysli hráčov, ktorí sa typologicky hodia na danú úlohu.

Francúzi určite mali káder na to, aby získali titul, no mali príliš veľa hviezd. V kluboch hrajú prím, pracuje na nich päť či osem ďalších hráčov a svoje návyky z klubových tímov prinesú aj do reprezentácie, aj keď tam je koncepcia iná.

U Francúzov nastupovali samé hviezdy, chceli sa viac ukázať individuálne, než odovzdať sa v prospech kolektívu. Rozhodne viac som čakal od Kyliana Mbappého či Antoinea Griezmanna.

Je to aj otázka odborných skúseností trénera, aby vedel, koho kedy postaviť na aký post. Tréner má poznať aj mentalitu hráčov, aby vedel, kto je ako ochotný odovzdať kolektívu to, čo potrebuje.

Futbal je pre diváka najväčšie divadlo na svete a divák je ochotný obetovať všetko, aj svoje zdravie, len aby pri tom mohol byť.


Karol Pecze

Aké nové trendy vám ukázal tento šampionát?

Každý veľký šampionát prinesie niečo nové. Teraz sme vo vyraďovacej fáze videli, že väčšina mužstiev vychádzala naoko zo zabezpečenej obrany. Videli sme mužstvá brániace hlboko na vlastnej polovici, s deviatimi či desiatimi hráčmi. Spoliehali sa na to, že by mohli byť úspešní po kontrách, ak mali na to typologických hráčov.

Chcem poukázať na hru Angličanov. Raheem Sterling či Harry Kane sa nedržali svojich pozícií. Napriek tomu, že nastupovali v určitom systéme ako hrotoví či krajní útočníci, veľmi často sa vracali do hĺbky poľa. Týmto nedovolili obrancom súpera ich tesné krytie, respektíve ich vylákali z pozícií. Do tých priestorov sa potom často dostával Sterling, využívajúc svoju rýchlosť.

Musím spomenúť aj Dánov, ktorí svojou kolektívnou hrou, vyspelou technikou a futbalovou inteligenciou dokázali potrápiť každého a byť veľmi nepríjemným súperom.

Viac sa čakalo od Kyliana Mbappého. (Autor: SITA/AP)

V minulosti priniesli Španieli tiki-taku, to sa určitým spôsobom premenilo do takzvanej „Tikitálie“ – tiki-taky podľa Talianov. Viac sa spoliehali na možnosť individuálnych prienikov a kolmých prihrávok, kde dominovala aj bežecká rýchlosť. Fyzická pripravenosť z roka na rok viac dominuje. Trápi to trebárs našu reprezentáciu, lebo nemáme nadštandardne rýchlych hráčov.

Česká reprezentácia či Slavia Praha má dynamickejších a rýchlejších hráčov, vďaka tomu sa vie presadiť a aj preto sa Česko dostalo do štvrťfinále na EURO.

Kto bol pre vás príjemným prekvapením šampionátu a ktoré mužstvo bolo sklamaním?

Príjemným prekvapením bola predovšetkým hra Dánska. Napriek tomu, čo ich postihlo, po zdravotných problémoch Eriksena vedeli postúpiť zo skupiny a získali si sympatie ľudí.

Viac som čakal od Nemcov. Myslím si, že podcenili výmenu trénera v pravý čas. Za zásluhy ešte nechali Joachima Löwa dokončiť tento šampionát, ale v športe musí byť vždy nejaké napätie. Keď už tréner má končiť, kolektív ho môže brať s úctou, ale nie s nejakým výnimočným rešpektom. Löw dosiahol v minulosti s nemeckou reprezentáciou vynikajúce výsledky, ale k zmene malo dôjsť už skôr.

Čo vravíte na koncept šampionátu, že sa turnaj odohrával na 11 štadiónoch po celej Európe, od Baku cez Petrohrad a Kodaň až po Sevillu?

Možno sa majstrovstvá Európy už nikdy nezopakujú v takejto podobe, lebo neboli celkom regulárne. Poznačil to covid, bolo treba špekulovať a experimentovať. Vysoko si cením zo strany exekutívy UEFA, že robila všetko pre to, aby sa hralo.

V Budapešti či vo Wembley bolo šesťdesiattisíc ľudí. Vtedy som si pomyslel: futbal je pre diváka najväčšie divadlo na svete a divák je ochotný obetovať všetko, aj svoje zdravie, len aby pri tom mohol byť a fandiť.

Tento formát možno zvýhodnil niektoré krajiny, Angličania hrali šesťkrát pred vlastným obecenstvom, aj keď štadión nebol stopercentne naplnený.

Cestovanie však nepovažujem za veľký problém. Ak to porovnáme s americkými športmi, v NHL či v NBA sú športovci zvyknutí pravidelne prekonávať tisíce kilometrov. Lietadlom to trvá približne tak dlho, ako 300-kilometrová cesta autobusom, a v autobuse je menej komfortu. Myslím si, že počet dní na regeneráciu bol dostatočný. Podmienky však neboli rovnaké, keď nejaký tím hral v horúčavách v Baku a ďalší nastúpil v oveľa chladnejšom počasí v Londýne.

Zaregistroval som, že UEFA nad takýmto spôsobom európskeho šampionátu už v budúcnosti neuvažuje, takže sme boli svedkami jedinečného turnaja.

Karol Pecze (Autor: TASR)

Karol Pecze

Narodil sa 7. februára 1946, pochádza z Moldavy nad Bodvou. Hráčsku kariéru strávil v Moldave, Interi Bratislava a Trnávke, no po zdravotných problémoch sa vydal na trénerskú dráhu. Začínal v Trnávke, neskôr trénoval Žilinu, Slovan i Dunajskú Stredu. S DAC postúpil v sezóne 1984/85 do federálnej ligy a o dva roky neskôr vyhral Československý pohár. Postupne viedol ETO Győr, Nitru, Wislu Krakov. Tri roky bol trénerom Spartaka Trnava, s ktorým prišiel o titul v poslednom kole ročníka 1996/97 v pamätnom zápase v Rimavskej Sobote. Neskôr pôsobil v 1. FC Košice, Genclerbirligi, Rizespore, Interi Bratislava, Panioniose Atény či Sivasspore. Svoju trénerskú kariéru uzavrel v Trnave. 

Titanilla Bőd deväť rokov viedla športové oddelenie a bola zástupkyňou šéfredaktora v denníku Új Szó. Reportérsky pokrývala z miesta diania štyri olympiády. Okrem futbalu je jej druhou srdcovkou krasokorčuľovanie, od roku 2004 nechýbala ani na jednom európskom šampionáte. V tíme Sportnetu pôsobí od augusta 2020.

Súvisiace články