Piatok, 5. marec, 2021Meniny má Fridrich

Jubilant Ján Polgár s gólovým balíkom radosti

Neuveriteľné! Nemusíte veriť, ale včera aj Ján Polgár pokoril hranicu ôsmich krížikov. Od predsedu Komisie rozhodcov SFZ Dušana Krchňáka (vľavo) dostal Zlatý odznak SFZ. (Autor: Róbert Berenhaut)
Sportnet|Publikované 1. jún 2009 o 00:00

Fotografia z roku 1951 zo sústredenia čs. futbalových reprezentantov v Klánoviciach má dodnes nevšednú výpoveď. Je vzácna tým, že sú na nej štyria Košičania na čele s Jánom Polgárom.

Pri pohľade do archívu sa človeku nechce veriť, že práve tento útočník sa narodil 31. mája 1929 v Čope. Pravda, žil tam len krátko, lebo bol ešte v plienkach, keď sa rodičia presťahovali do metropoly východu.

KOŠICE. V Zlatej knihe futbalu na Slovensku ho určite nevoľky, ale aj tak predsa len trochu obrali o prvé úspešné roky. Na 213. strane o roku 1949 totiž čítame toto: "Bývalý internacionál a tréner pražskej Sparty Ferenc Sedlaczek mohol vytvárať silnejšiu jedenástku ako jeho predchodcovia z talentov Karola Dobaia, Ladislava Labodiča, Jozefa Gašparika, Tibora a Vojtecha Čitákovcov, Štefana Polgára, a priradiť ich k rutinovaným Matysovi, Zibrinyimu, Hučkovi, Steinerovi, Klimekovi, Nepkovi, Greškovičovi, Ivankovi. Tak vzniklo jedno z najsilnejších mužstiev košickej histórie."

Nie je brat ako brat

Spomínaná stať by bola v poriadku, lenže pri mene Polgár išlo o Jána, ktorý nám tento fakt potvrdil: "Brat Štefan po skončení dorasteneckého veku v Košiciach ligu nikdy nehral, lebo odišiel do Fiľakova. Aj moje kroky pôvodne mierili tam, ale ja som si zahral najvyššiu súťaž už v Jednote a v Dyname, dostal som ponuku hrať ligu i za Dynamo ČSD, a tak som sa dostal aj do reprezentácie." Z knihy opravme aj ďalšiu nepresnosť, lebo spomínanú silnejšiu zostavu neformoval Szedlacsek, ktorý už bol v Prešove, ale Arpád Regecký. Talentovaný útočník Janko dostal šancu v I. lige roku 1948. Mal len 19 rokov a v 8. kole zažil v drese Jednoty ako jej odchovanec krst medzi seniormi proti Žideniciam. Oslávil ho neuveriteľne, keď strelil dva góly a zaslúžil sa o víťazstvo 3:1! Na jar v 1949 sa z Jednoty stalo Dynamo. Za toto mužstvo hral v súboji s Dynamom (teda Slaviou) Praha (0:1) a opäť proti Zbrojovke Židenice (2:0), pričom zaujímavé je, že strelcami boli Kertész a Polgár, teda prvý z pomaly končiacej a druhý zo začínajúcej generácie.

Múdre rozhodnutie

Rok 1949 priniesol v Košiciach ešte jednu zásadnú zmenu. Začiatkom augusta po zlúčení Dynama a ŠK Železničiari Sparta vzniklo Dynamo ČSD, ktoré v košickom futbale prevzalo vodcovskú štafetu, takže I. ligu diváci videli pod jeho zástavou, pričom Polgár svoj talent potvrdzoval ďalej. Už 10. septembra 1949 hral v Brne proti Zbrojovka Židenice. Hoci Dynamo prehralo 1:2, pred talentovaným útočníkom nik dvere nepribuchol. Za to sa odvďačil hneď v domácej premiére, pretože sa pod výhru nad Manetom Považská Bystrica (4:0) podpísal dvoma gólmi. Neboli posledné, lebo raz skóroval proti Plzni, gólom sa zaslúžil aj o remízu 2:2 so Spartou v Prahe, naprázdno nevyšiel tiež v Kladne, ani v záverečnom kole proti ostravskej Trojici, ktorú Košičania deklasovali 6:0. V jeseni sa dočkal štartu za ČSR B, ktoré však 14. októbra prehralo so silnou rezervou Maďarov 0:4, keď vedľa neho hral v útoku F. Fecko. O niekoľko týždňov sa Polgárovi nesplnil veľký sen, lebo prišiel o titul, ktorý Dynamo ČSD stratilo len kvôli horšiemu skóre. Tým muselo uvoľniť trón obhajcovi titulu NV Bratislava a uspokojiť sa s tretím miestom. Pritom to chcelo na prvý pohľad málo, dať v derby Prešovu vytúžený gól... V Košiciach zavládlo sklamanie a smútok. Nik však ani len netušil, že o rok to bude ešte horšie a oveľa smutnejšie, veď Dynamo ČSD sa muselo rozlúčiť s elitou. V apríli roku 1952 narukoval do ATK Praha, odkiaľ ho prevelili do Krídla vlasti Olomouc, kde počas dvojročnej vojenčiny hral ligu pod taktovkou Rudolfa Vytlačila so Schrojfom, Hledíkom a spol. Po návrate na východ sa objavil v ligovom Spartaku VSS, ale z tohto účinkovania nemal veľkú radosť, lebo nasledoval ďalší košický pád. V ročníku 1957/58 hral za Tatran Prešov, s ktorým vybojoval šiestu priečku. Po sezóne sa vrátil ako 29-ročný do Košíc. Ruku si podal s hráčmi Lokomotívy, kde od ročníka 1958/59 hral a gólmi často zarmucoval súperových brankárov ešte štyri roky. Mal už 33 rokov a čas velil končiť, pretože aj II. liga a v nej boj o popredné postavenie si pýtali svoje. Nuž, 15 sezón vo veľkom futbale, to je už veľavravná púť s vyše 300 zápasmi o body, z nich asi 130 v I.lige. Svoj život upísal lopte a neskôr žiačikom Lokomotívy, takže Ján Polgár, ktorý sa včera dožil osemdesiatky, na ihrisku vynikal a dal mu veľa.

Súvisiace články