Osemtisícovky sú už o biznise. Horolezci sa im pomaly vyhýbajú, vraví Slovák

Podmienky boli nepriaznivé a z údolia sledovali horolezci, ako sa valí jedna lavína za druhou. Na vysokých horách v okolí bolo veľa snehu a vietor ho stále sfúkaval dole.

Napriek tomu sa slovenský horolezec ONDREJ HÚSERKA spoločne s Poliakom Wadimom Jabłońskim pustili na výstup. Použili tatranskú múdrosť.

"Keď napadne veľa snehu, treba ísť do prvej kolmej steny," opisuje Húserka. V Himalájach uskutočnili prvovýstup na horu, ktorú pomenovali Sokolia veža (5602 m).

Väčšinou chodia horolezci do Himalájí na osemtisícovky. Vy ste si vybrali inú časť. Prečo? 

Potenciál strmých výstupov je skôr mimo osemtisícoviek. Môžete na nich ísť alpským štýlom naľahko, bez budovania výškových táborov. Pritom steny majú jeden až dva kilometrovú výšku a sú náročné.

Nemusíte sa až tak aklimatizovať na takú nadmorskú výšku. Preto sa zameriavame na šesť až sedemtisícové vrcholy. A rolu hrá aj dĺžka a cena expedície. Na osemtisícovku sa musíte dlho a kvalitne aklimatizovať. Na menšie vrcholy vám stačí aj mesiac. 

Váš pôvodný cieľ bol Thalay Sagar (6907 m). Má takýto výstup porovnateľnú prestíž s osemtisícovkou?

Thalay Sagar má renomé, pretože celkovo bolo na vrchole približne 15 expedícií, čo je extrémne málo v porovnaní s osemtisícovkami. Nie je to vyhľadávaná hora. Každá z výstupových ciest na ňu je veľmi náročná.  

Čím vás práve toto lákalo? 

Najviac nás lákalo, že sme mali naplánovaný prvovýstup. Chceli sme otvoriť novú cestu. To je pre nás najviac. V Himalájach nie sú vylezené všetky steny, ako je to napríklad v Alpách. Stále je tam veľa priestoru na nové línie.

Na Thalay Sagar bola v osemdesiatych rokoch poľská expedícia. Mali nádejný pokus o prvovýstup v tejto stene a nedokončili ho. My sme to chceli skúsiť. 

Ale nakoniec ste sa doňho ani nepustili. Prečo? 

Keď sme prišli podmienky boli dobré, ale prišla oblačnosť a päť dní husto snežilo. Ak by dva týždne sneh sadal a primrzol, bolo by to ideálne.

Kým by sme sa aklimatizovali, bolo by to ideálne. Lenže už pred tým husto snežilo, potom začalo aj fúkať a neustále padali lavíny. Videli sme denne aj tri – štyri lavíny.

Nástup do našej cesty bol pod prudkým svahom, ktorý bol totálne lavinózny. Boli sme dobre vybavení. Mali sme lavínovú sondu, lopatu, vyhľadávač, aby sme sa mohli zachrániť. No nakoniec sme si tam ani netrúfli ísť vzhľadom na nebezpečenstvo. 

Mrzí to, že ste prišli s jasným cieľom a potom ste sa na tú horu len pozerali? 

Samozrejme, mrzí to. Pretože sme mali za sebou mesiace príprav. Nie je to len tak, že sa zoberiete a idete na takýto výstup. Boli sme mesiac v Alpách na Monte Rose, aby sme potom do Himalájí prišli už pripravení. 

Jedna lavína v susednej doline pochovala 26 ľudí. Napriek týmto nepriaznivým podmienkam, ste sa spolu s Poliakom Wadimom Jabłońskim rozhodli vyliezť iný kopec. Prečo?