Hokejista Kolník podľa dokumentov donášal. Spoluhráči mu veria

Marek Vagovič|24. nov 2008 o 00:00

Ľubomír Kolník bol podľa archívov agentom tajnej služby. Známy hokejista to popiera.

Ľubomír Kolník bol podľa zverejnených dokumentov agentom tajnej služby. Známy hokejista to popiera.

BRATISLAVA. Vojenská kontrarozviedka (VKR), ktorá bola pred rokom 1989 súčasťou ŠtB, mala v čase normalizácie oči aj uši všade. Jej pozornosti neunikli ani špičkoví športovci, ktorí pôsobili v Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Trenčín. Stredisko vzniklo v roku 1969, niekoľko mesiacov po okupácii krajiny sovietskymi vojskami.

Politruk v lietadle

VKR sa sústredila hlavne na to, aby zabránila emigrácii najlepších hráčov. V centre jej záujmu boli predovšetkým hokejisti, ktorí najviac cestovali na Západ. „Či sme leteli do Leningradu alebo do Ameriky, vždy s nami šiel aj nejaký politruk,“ hovorí bývalý hráč Dukly Jaromír Látal.

„Väčšinou sa motal niekde okolo, tak sme ho občas zobrali na večeru. Samozrejme, že vtedy sme nevolali žiadneho emigranta, nechceli sme provokovať,“ spomína ďalšia hokejová legenda Vladimír Růžička.

VKR sa však snažila podchytiť aj samotných hráčov, trénerov či funkcionárov.

„Koncom 80. rokov boli pomerne efektívni, čo sa týka vyhľadávania tajných spolupracovníkov. Zrejme to súviselo aj so systémom nadriadenosti a podriadenosti, ktorý fungoval v armáde,“ vysvetľuje Pavol Pytlík z Ústavu pamäti národa.

Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že koncom 80. rokov bol agentom VKR aj vtedajší hráč Dukly Ľubomír Kolník.

Růžička a emigranti

Kolníka zaevidovala VKR najskôr ako dôverníka. Od septembra 1987 ju mal pod krycím menom Ľuboš informovať o spoluhráčoch, ktorí chceli ujsť na Západ.

„Bez zábran hovoril o vojakovi Valkovi, ktorý má tetu v NSR,“ napísal po stretnutí s Kolníkom príslušník VKR Štefan Majtán. Z Kolníkovho spisu však nevyplýva, že by povedal tajným veci, ktoré mohli Valkovi uškodiť. Ten totiž v kontakte s VKR sám priznal, že jeho teta emigrovala do Nemecka ešte v roku 1970.

Vážnejší je záznam z januára 1988, podľa ktorého sa mal Kolník vyjadriť, že Růžička sa stretol v Kanade s emigrantom. „Po poslednom zájazde rozprával v kabíne hráčom o priebehu Kanadského pohára. Vtedy tiež hovoril, že sa stretol aj s československým emigrantom Svobodom, s ktorým hrával hokej v Litvínove.“

Růžička to však Kolníkovi nezazlieva. „Je pravda, že som sa stretával s emigrantmi. Po každom turnaji si ma zavolali a pýtali sa, s kým som sa stretol.“

Agent Koma

V marci 1988 bol Kolník preregistrovaný do kategórie agent. Súčasťou spisu je aj jeho písomný záväzok.

„Dobrovoľne sa zaväzujem spolupracovať s Vojenskou kontrarozviedkou pri ochrane Československej ľudovej armády a jej príslušníkov pred vplyvom a prenikaním nepriateľských osôb.“

Ako agent s krycím menom Koma mal Kolník informovať o Zdenovi Cígerovi, Otovi Haščákovi či Romanovi Kontšekovi. Pred každou cestou na Západ dostal inštrukcie, ako sa má správať. S príslušníkom VKR Majtánom sa stretával v prepožičanom byte Koruna.

V priebehu niekoľkých mesiacov poskytol Kolník desiatky informácií o svojich spoluhráčoch, ich rodinných či majetkových pomeroch, ale aj o situácii v klube.

Spravidla išlo o všeobecné poznatky, občas však hovoril aj veci, ktoré boli pre VKR zaujímavé – o Kontšekovi napríklad povedal, že po návrate z turnaja v Kanade si „príležitostne dopisoval“ s rodinou, u ktorej bol ubytovaný.

„Naozaj hovoril aj o týchto veciach? Viem, že ma sledovali, ale toto je veľmi zaujímavé,“ reagoval zaskočený Kontšek. Kolníkovi však napriek tomu dôveruje.

Inokedy informoval o priateľke spoluhráča Brázdu – že študuje na pražskej DAMU a po škole sa chcú vziať. „Aj takéto informácie boli pre VKR dôležité. Keď napríklad hráč zbehol alebo emigroval, kontakt na jeho priateľku im mohol pomôcť v pátraní,“ povedal Pytlík.

Podľa neho si však ľudia, ktorí boli v kontakte s tajnými službami, nemuseli vždy uvedomovať význam a dosah informácií, ktoré im poskytli.

„Aj zdanlivo nepodstatná informácia však často zapadla do celkového kontextu prípadu, na ktorom pracovali,“ dodal Pytlík.

Zdeno Cíger

„Kontráši“ mali eminentný záujem predovšetkým o informácie o Cígerovi, s ktorým bol Kolník kamarát. VKR napríklad povedal, že Cíger si chce zo Švédska doviezť magnetofón, že plánuje kúpu auta, respektíve, kde trávil s manželkou dovolenku. Pred zájazdom do NSR sa mal zasa Kolník vyjadriť: „Určite budú snahy o získanie valút na prilepšenie. Medzi hráčmi sa rozprávalo o možnosti dovozu elektroniky.“

Vážnejší je záznam z októbra 1989, podľa ktorého Kolník informoval, že Cíger dostal ponuku hrať za New Jersey. „Cíger hovoril, že by potreboval zarobiť peniaze, ale do NHL by šiel len na rok.“

Kolník hovoril aj o tom, koľko Cíger zarobí, respektíve, s kým sa stretáva v súkromí. „Poznatok signalizuje záujem skautov NHL o Cígera. Cestou TS (tajného spolupracovníka – pozn. red.) Koma pravidelne kontrolovať jeho správanie, názory a styky a včas odhaľovať príznaky nasvedčujúce príprave k zbehnutiu,“ napísal príslušník VKR Majtán.

Cíger je napriek tomu presvedčený, že Kolník mu nijako neuškodil: „To, že ma lánarili do NHL, bolo všeobecne známe. Každý o tom vedel, nebolo čo tajiť.“

Vtedajší tréner Dukly Jaroslav Walter si Kolníka pamätá ako „bezproblémového chlapca, takého samotára. V živote by mi nenapadlo, že by mohol spolupracovať s tajnou službou“.

Naivita alebo úmysel?

Kolník žiadosť o rozhovor odmietol. „Ja už s tým nechcem mať nič spoločné. Prepáčte, dovidenia,“ povedal SME. Pre televíziu JOJ, ktorá prípad otvorila, však akúkoľvek spoluprácu s VKR odmietol: „Raz sa stalo, že nás jeden sused so Zdenom zavolal, že voľačo potrebuje. Otvoril dvere a boli tam dvaja chlapi. Mená som nepoznal, voľačo skúšali, ale my sme to odmietli a išli preč. Tým to padlo.“

Z Kolníkovho spisu vyplýva, že tajným hovoril aj veci, ktoré mohli spôsobiť jeho spoluhráčom problémy. Otázne je, či si v tom čase 20-ročný hokejista uvedomoval, čoho sa stal súčasťou.

„Viem si predstaviť, že keď mu tí 'vychcaní' a školení ľudia niečo podstrčili, tak to podpísal. Nechce sa mi veriť, že by to robil úmyselne,“ myslí si Látal.

V kľúčovej veci pritom Kolník pomyselnú hranicu neprekročil – kontrarozviedke nikdy ani len nenaznačil, že niekto z jeho spoluhráčov chce emigrovať.

Majtán mlčí a šéfuje

Denník SME chcel dať priestor aj príslušníkovi VKR Majtánovi, ktorý urobil mladým hokejistom zo života peklo. „Nebudem o tom hovoriť, pre mňa je to história,“ povedal Majtán.

Na otázku, či zodpovedajú informácie o Kolníkovi realite, odpovedal: „Ja netvrdím nič. Prečítajte si spisy.“ Majtán sa nestratil ani po revolúcii. Dnes je šéfom oddelenia hospodárenia a nakladania s majetkom v Trenčianskom VÚC.

„Vy tu riešite Kolníka či Kontšeka, pričom tí, čo to celé riadili, sú opäť vo funkciách,“ reagoval bývalý manažér Dukly Jaroslav Laifer.

Povedali o Kolníkovi:

Zdeno Cíger: „My sme žili len hokejom, toto sa nás netýkalo. Boli sme radi, že hráme za reprezentáciu a že sme sa dostali tak ďaleko. Myslím, že je to celé vymyslené, neviem, čo si od toho kto sľubuje. Za nikoho sa nemôžete zaručiť, ale ja Ľubovi dôverujem."

Jaromír Látal: „Nikdy mi neublížil, je to férový chlap. Zrejme bol naňho vyvíjaný tlak a zneužili ho. Možno mu niekto sľúbil, že bude viac hrať a chcel za to nejakú protislužbu. V tom čase ešte nebol takým hráčom, aby mohol pravidelne nastupovať v základnej zostave."

Vladimír Růžička: „Vždy som ho vnímal ako dobrého hráča a pohodového človeka. Je to pre mňa prekvapenie, nikdy som o ňom nemal žiadne pochybnosti. My sme hrali hokej, o takéto veci sme sa nestarali."

Roman Kontšek: „Som prekvapený. S Ľubom som zažil krásne roky, veľa sme toho preskákali - v hokeji aj mimo neho. Nemyslím si, že na niekoho donášal. Skôr sa treba zamerať na ľudí ako pán Majtán."

Oto Haščák: „Ľuba poznám dlho, prekvapilo by ma, keby niekoho vedome udával. Keď má človek 20 rokov a niekto ho zavolá na kávu, kde sa bavia o hokeji, pričom sa ho nenápadne spýta, kto sa s kým stretol, zrejme tomu neprikladá zvláštnu pozornosť. Pripadá mi to nafúknuté."

Tajná služba o hráčoch: podvodníci a kšeftári

Kontšek ukradol v Amerike voňavku, Hossa pašoval elektroniku, Látal predával zápasy. Aj tieto informácie sú v dokumentoch Vojenskej kontrarozviedky.

Vojenská kontrarozviedka (VKR) mala v popise práce aj odhaľovanie trestnej činnosti. Často však bola nedôsledná, pracovala s polopravdami aj neoverenými informáciami. O bratoch Látalovcoch napríklad v decembri 1987 napísala, že „podľa zatiaľ neoverených poznatkov predávajú zápasy“. „Na človeka, ktorý to napísal, podám trestné oznámenie. Nikto ma nikdy v tejto veci nekontaktoval ani nevypočúval,“ reagoval Jaromír Látal.

Pochybnosti vyvoláva aj prípad Romana Kontšeka, o ktorom tlač v 80. rokoch písala, že počas juniorských MS v USA ukradol v obchodnom dome voňavky. Zo správy VKR však vyplýva, že mohlo ísť o nedorozumenie, respektíve o „provokáciu a psychické ovplyvnenie Kontšeka, ktorý bol dovtedy najlepším hráčom ČSSR“.

Kradol či nekradol?

Kontšek si podľa dokumentov vybral dva spreje a kráčal k pokladnici. Keďže v nej nikto nebol, vrátil sa spolu s Cígerom po ďalšie darčeky. „Po chvíli k nim prikročil mladý muž v civile a naznačil, aby ho nasledovali. Spoločne prišli k pokladnici, kde chcel Kontšek s peniazmi v ruke zaplatiť. Muž naznačil, že peniaze neberie,“ napísala VKR. Medzitým prišiel ďalší muž a vyzvali Kontšeka, aby šiel s nimi do kancelárie. „Kontšek podľahol panike a začal utekať smerom do predajnej plochy,“ konštatuje VKR. Muži ho však dobehli a nasadili mu putá. „Tí policajti ho napokon pustili, všetko sa vysvetlilo,“ tvrdí Cíger. Kontšek však musel zaplatiť pokutu 100 dolárov a sedem dolárov za spomínané spreje.

Ešte v priebehu turnaja mu navyše pozastavili činnosť na 18 mesiacov. VKR sa ho zrejme nezastala aj preto, že v tom čase oňho javil vážny záujem New York Rangers. „Hoci išlo o nedorozumenie, respektíve tvrdenie proti tvrdeniu, ťahá sa to so mnou celý život,“ hovorí Kontšek. Vtedajší tréner Dukly Jaroslav Walter to však vidí inak: „Bola to hlúposť, ku ktorej sa neskôr priznal. V opačnom prípade by sme ho nezobrali späť.“ Bývalý manažér Dukly Jaroslav Laifer má o úprimnosti Kontšekovho priznania pochybnosti: „Ak to aj spravil, tak len preto, aby sa to už nenafukovalo. Aj ten dištanc mu napokon skrátili.“

Fingoval zranenia

Pozornosti VKR neušiel ani vtedajší hráč Dukly, neskôr reprezentačný tréner František Hossa, ktorý bol v roku 1982 odsúdený za „rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve“. Hossa dostal 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 3,5 roka. „Spolu s ďalšími dvoma hráčmi fingovali zranenia, za čo brali od štátu peniaze. Keď im na to prišli, Hossovi hrozilo päť a pol roka natvrdo a prepustenie z armády. Napokon si to odsedel len jeden,“ tvrdí Walter.

Hossovi vtedy zobrali aj cestovný pas. Služobný pas dôstojníka armády mu však zostal, takže mohol cestovať na Západ. V decembri 1984, teda v čase podmienky, mu colníci našli elektroniku takmer za 9-tisíc korún, ku ktorej nemal darovaciu zmluvu. Či mal z „pašovania“ nejaké problémy, sa v záznamoch VKR nepíše. Je však možné, že počas pôsobenia v Dukle mu niekto kryl chrbát.

Hossov priateľ, podplukovník Meško, totiž v jeho mene intervenoval, aby mu vrátili pas. „Uviedol, že on je v Dukle poverený zahladzovať pochybenia hráčov,“ napísal šéf oddelenia pasov Peter Ilavský. S Hossom sa nám spojiť nepodarilo.

(vag)
Haščák necestoval

Vojenská kontrarozviedka (VKR) dávala pozor aj na hráča Dukly Ota Haščáka, ktorého príbuzní emigrovali do USA. Nemohol preto vycestovať na turnaje do Nemecka či Švajčiarska.

„Haščák bol vždy pod vplyvom strýka Tomáša, ktorý má možnosti pripraviť v USA vhodné podmienky aj pre príbuzných. Nie je záruka, že by v prípade výjazdu neemigroval,“ napísala VKR v júli 1985.

Jeho strýka označila za nepriateľskú osobu, po emigrácii uňho našla dokument 2000 slov a portréty Dubčeka a Masaryka. „Je pravda, že dvakrát ma nepustili von. Keď som sa oženil, museli sa za mňa zaručiť traja ľudia. Aj potom ma volali na výsluchy, no keďže som sa vždy vrátil, už mi nerobili s cestovaním až také problémy,“ tvrdí Haščák.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov