Hokejista Kolník podľa dokumentov donášal. Spoluhráči mu veria

Ľubomír Kolník bol podľa zverejnených dokumentov agentom tajnej služby. Známy hokejista to popiera.

BRATISLAVA. Vojenská kontrarozviedka (VKR), ktorá bola pred rokom 1989 súčasťou ŠtB, mala v čase normalizácie oči aj uši všade. Jej pozornosti neunikli ani špičkoví športovci, ktorí pôsobili v Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla Trenčín. Stredisko vzniklo v roku 1969, niekoľko mesiacov po okupácii krajiny sovietskymi vojskami.

Politruk v lietadle

VKR sa sústredila hlavne na to, aby zabránila emigrácii najlepších hráčov. V centre jej záujmu boli predovšetkým hokejisti, ktorí najviac cestovali na Západ. „Či sme leteli do Leningradu alebo do Ameriky, vždy s nami šiel aj nejaký politruk,“ hovorí bývalý hráč Dukly Jaromír Látal.

„Väčšinou sa motal niekde okolo, tak sme ho občas zobrali na večeru. Samozrejme, že vtedy sme nevolali žiadneho emigranta, nechceli sme provokovať,“ spomína ďalšia hokejová legenda Vladimír Růžička.

VKR sa však snažila podchytiť aj samotných hráčov, trénerov či funkcionárov.

„Koncom 80. rokov boli pomerne efektívni, čo sa týka vyhľadávania tajných spolupracovníkov. Zrejme to súviselo aj so systémom nadriadenosti a podriadenosti, ktorý fungoval v armáde,“ vysvetľuje Pavol Pytlík z Ústavu pamäti národa.

Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že koncom 80. rokov bol agentom VKR aj vtedajší hráč Dukly Ľubomír Kolník.

Růžička a emigranti

Kolníka zaevidovala VKR najskôr ako dôverníka. Od septembra 1987 ju mal pod krycím menom Ľuboš informovať o spoluhráčoch, ktorí chceli ujsť na Západ.

„Bez zábran hovoril o vojakovi Valkovi, ktorý má tetu v NSR,“ napísal po stretnutí s Kolníkom príslušník VKR Štefan Majtán. Z Kolníkovho spisu však nevyplýva, že by povedal tajným veci, ktoré mohli Valkovi uškodiť. Ten totiž v kontakte s VKR sám priznal, že jeho teta emigrovala do Nemecka ešte v roku 1970.

Vážnejší je záznam z januára 1988, podľa ktorého sa mal Kolník vyjadriť, že Růžička sa stretol v Kanade s emigrantom. „Po poslednom zájazde rozprával v kabíne hráčom o priebehu Kanadského pohára. Vtedy tiež hovoril, že sa stretol aj s československým emigrantom Svobodom, s ktorým hrával hokej v Litvínove.“

Růžička to však Kolníkovi nezazlieva. „Je pravda, že som sa stretával s emigrantmi. Po každom turnaji si ma zavolali a pýtali sa, s kým som sa stretol.“

Agent Koma

V marci 1988 bol Kolník preregistrovaný do kategórie agent. Súčasťou spisu je aj jeho písomný záväzok.

„Dobrovoľne sa zaväzujem spolupracovať s Vojenskou kontrarozviedkou pri ochrane Československej ľudovej armády a jej príslušníkov pred vplyvom a prenikaním nepriateľských osôb.“

Ako agent s krycím menom Koma mal Kolník informovať o Zdenovi Cígerovi, Otovi Haščákovi či Romanovi Kontšekovi. Pred každou cestou na Západ dostal inštrukcie, ako sa má správať. S príslušníkom VKR Majtánom sa stretával v prepožičanom byte Koruna.

V priebehu niekoľkých mesiacov poskytol Kolník desiatky informácií o svojich spoluhráčoch, ich rodinných či majetkových pomeroch, ale aj o situácii v klube.

Spravidla išlo o všeobecné poznatky, občas však hovoril aj veci, ktoré boli pre VKR zaujímavé – o Kontšekovi napríklad povedal, že po návrate z turnaja v Kanade si „príležitostne dopisoval“ s rodinou, u ktorej bol ubytovaný.

„Naozaj hovoril aj o týchto veciach? Viem, že ma sledovali, ale toto je veľmi zaujímavé,“ reagoval zaskočený Kontšek. Kolníkovi však napriek tomu dôveruje.

Inokedy informoval o priateľke spoluhráča Brázdu – že študuje na pražskej DAMU a po škole sa chcú vziať. „Aj takéto informácie boli pre VKR dôležité. Keď napríklad hráč zbehol alebo emigroval, kontakt na jeho priateľku im mohol pomôcť v pátraní,“ povedal Pytlík.

Podľa neho si však ľudia, ktorí boli v kontakte s tajnými službami, nemuseli vždy uvedomovať význam a dosah informácií, ktoré im poskytli.

„Aj zdanlivo nepodstatná informácia však často zapadla do celkového kontextu prípadu, na ktorom pracovali,“ dodal Pytlík.

Zdeno Cíger

„Kontráši“ mali eminentný záujem predovšetkým o informácie o Cígerovi, s ktorým bol Kolník kamarát. VKR napríklad povedal, že Cíger si chce zo Švédska doviezť magnetofón, že plánuje kúpu auta, respektíve, kde trávil s manželkou dovolenku. Pred zájazdom do NSR sa mal zasa Kolník vyjadriť: „Určite budú snahy o získanie valút na prilepšenie. Medzi hráčmi sa rozprávalo o možnosti dovozu elektroniky.“

Vážnejší je záznam z októbra 1989, podľa ktorého Kolník informoval, že Cíger dostal ponuku hrať za New Jersey. „Cíger hovoril, že by potreboval zarobiť peniaze, ale do NHL by šiel len na rok.“

Kolník hovoril aj o tom, koľko Cíger zarobí, respektíve, s kým sa stretáva v súkromí. „Poznatok signalizuje záujem skautov NHL o Cígera. Cestou TS (tajného spolupracovníka – pozn. red.) Koma pravidelne kontrolovať jeho správanie, názory a styky a včas odhaľovať príznaky nasvedčujúce príprave k zbehnutiu,“ napísal príslušník VKR Majtán.

Cíger je napriek tomu presvedčený, že Kolník mu nijako neuškodil: „To, že ma lánarili do NHL, bolo všeobecne známe. Každý o tom vedel, nebolo čo tajiť.“

Vtedajší tréner Dukly Jaroslav Walter si Kolníka pamätá ako „bezproblémového chlapca, takého samotára. V živote by mi nenapadlo, že by mohol spolupracovať s tajnou službou“.

Naivita alebo úmysel?

Kolník žiadosť o rozhovor odmietol. „Ja už s tým nechcem mať nič spoločné. Prepáčte, dovidenia,“ povedal SME. Pre televíziu JOJ, ktorá prípad otvorila, však akúkoľvek spoluprácu s VKR odmietol: „Raz sa stalo, že nás jeden sused so Zdenom zavolal, že voľačo potrebuje. Otvoril dvere a boli tam dvaja chlapi. Mená som nepoznal, voľačo skúšali, ale my sme to odmietli a išli preč. Tým to padlo.“

Z Kolníkovho spisu vyplýva, že tajným hovoril aj veci, ktoré mohli spôsobiť jeho spoluhráčom problémy. Otázne je, či si v tom čase 20-ročný hokejista uvedomoval, čoho sa stal súčasťou.

„Viem si predstaviť, že keď mu tí 'vychcaní' a školení ľudia niečo podstrčili, tak to podpísal. Nechce sa mi veriť, že by to robil úmyselne,“ myslí si Látal.

V kľúčovej veci pritom Kolník pomyselnú hranicu neprekročil – kontrarozviedke nikdy ani len nenaznačil, že niekto z jeho spoluhráčov chce emigrovať.

Majtán mlčí a šéfuje

Denník SME chcel dať priestor aj príslušníkovi VKR Majtánovi, ktorý urobil mladým hokejistom zo života peklo. „Nebudem o tom hovoriť, pre mňa je to história,“ povedal Majtán.

Na otázku, či zodpovedajú informácie o Kolníkovi realite, odpovedal: „Ja netvrdím nič. Prečítajte si spisy.“ Majtán sa nestratil ani po revolúcii. Dnes je šéfom oddelenia hospodárenia a nakladania s majetkom v Trenčianskom VÚC.

„Vy tu riešite Kolníka či Kontšeka, pričom tí, čo to celé riadili, sú opäť vo funkciách,“ reagoval bývalý manažér Dukly Jaroslav Laifer.