Pondelok, 29. novembra, 2021Meniny má Vratko

Handzuš začínal ako krasokorčuliar, v detstve fandil Slovanu

Michal Handzuš dvíha Stanleyho pohár nad hlavu pred fanúšikmi po prílete na letisko O´Hare v Chicagu. (Autor: TASR/AP)
Vojtech Jurkovič|25. jún 2013 o 22:55

Michal Handzuš mimo ľadu nie je typický hokejista. Je určite najdefenzívnejším šoférom medzi nimi. Rešpektuje každú štyridsiatku. A kým povie vetu, dobre si premyslí, čo ňou chce povedať. A ešte hltá knihy z prostredia tajných spravodajských služieb.

BRATISLAVA. Dnes už 68­-ročný tréner Ján Šimčík pri televízore ostal príjemne šokovaný, ako jeho bývalému zverencovi kapitán Chicaga Jonathan Toews odovzdal pohár hneď druhému.

„Žasol som nad vzájomnou úctou, logikou a kultúrou v NHL,“ vravel dojatý tréner, ktorý vytiahol sedemnásťročného Michala Handzuša spolu s Vladimírom Országhom do seniorského áčka Banskej Bystrice, ktoré v roku 1993 postúpilo do extraligy.

„Mišo bol pre trénera vďačný typ. Nikdy sa nevytŕčal do prvého radu, ale na ľade veľmi presne pochopil, čo od neho tréner chce. Jeho výkonnosť rástla plynule, no neustále.“

Šimčík bol neskôr aj asistentom trénera reprezentačnej dvadsiatky Františka Hossu v roku 1997 na MS v Lausanne a Morges, kde si Handzuš prvýkrát zahral v útoku spolu s Mariánom Hossom.

Hokejista – filozof

„Bol to skvelý tím, v ofenzíve patril medzi najlepších na šampionáte.“ Michal bol podľa trénera Šimčíka typický filozof s kamarátskou povahou.

Tak ako si každú vetu najprv dobre premýšľa, utápal sa aj v zrelom veku v rozpakoch, keď ho v ankete Zlatý puk v roku 2005 vyhlásili za najsympatickejšieho hráča extraligy.

„Fakt nechápem, niekedy mi je to až blbé. Necítim sa, navyše hokejovo sú Marián Hossa, Demitra či kopa ďalších chalanov oveľa lepší. Ale vďačný som za každý hlas, hokej sa hrá pre ľudí,“ povedal vtedy Handzuš.

Málokto uverí, že začínal s krasokorčuľovaním.

„Už ako triapolročný som chodil na krasokorčuliarske tréningy s o rok staršou sestrou Dášou. O šiestej ráno. Hokej sa dal trénovať až od šiestich rokov, no ja som chcel veľa korčuľovať, tak som sa obetoval a potom už iba čakal, kedy si konečne môžem zahrať aj hokej. Inak, krasokorčuliar by bol zo mňa hrozný,“ spomínal Michal.

Mama Elena, stredoškolská profesorka, potvrdila, že Michalove prvé korčule boli krasky.

„Mišo však bol zažratý do hokeja. Bola s tým aj patália, lebo ani cez dovolenku nemohol vynechať jediný tréning, museli sme s ním späť do mesta. V detstve bol veľkým fanúšikom Slovana, vzorom mu bol vtedajší kapitán Dušan Pašek.“

U Šťastného bol šťastný

Mladý Michal padol do oka ďalšiemu bývalému slovanistovi Petrovi Šťastnému, ktorý ho od sedemnástich sledoval v role zástupcu svojho vtedajšieho klubu NHL Saint Louis Blues.

Po ročnej vojenčine v ŠKP Poprad začal Michal v roku 1997 na farme Blues vo Worcester Ice Cats. Člen Siene slávy NHL Peter Šťastný sa po vyslovení Handzušovho mena vždy rozohnil.

„Nádherný prototyp slovenského hokejistu. Charakterom i hokejovým potenciálom. Úprimný kamarát, kreatívny režisér, predvídavý stratég, statočný bojovník. Typický dvojcestný center s vyrovnanou defenzívnou i ofenzívnou fázou.“

V rokoch 1999 – 2001 sa v Saint Louis sformovala slovenská formácia Demitra – Handzuš – Bartečko, ktorá sa často dostávala do hokejovej extázy. Všetci sa zhodli, že s takou radosťou si hokej už nikdy viac nezahrali.

V NHL utrpel Handzuš najhlbšie sklamanie v roku 2004. Jeho vtedajší tím Philadelphia prehrala v konferenčnom finále s neskorším víťazom Stanley Cupu Tampou 3:4 na zápasy.

Michal sa vtedy utešoval klasickým zákonom, že veľké prehry sú na to, aby raz prišlo veľké víťazstvo. Dočkal sa.

Zo Slovákov majú šancu na účasť v Triple Gold klube iba Michal Handzuš a Miroslav Šatan. Obaja sú majstrami sveta a získali aj Stanley Cup. Chýba im ešte olympijské zlato.

Súvisiace články